O pravdu asi všeobecne nie je záujem

Nedávno mi šéf zvýšil plat. Presnejšie hrubú mzdu. Vďaka zmenám v daňovom a odvodovom systéme od nového roku mi nakoniec prišla na účet o kúsok nižšia suma než bolo bežné minulý rok. Globálne vzaté, momentálne je moja rodina čistým platiteľom do štátneho rozpočtu. Neplatíme málo. Sme solidárni, ostatne, moje doterajšie úspechy sú kombináciou usilovnosti a talentu. Talent nie je mojou zásluhou.

Ale keď už patrím medzi tých, čo to tu momentálne platia, myslím, že by som zaslúžil trochu pravdy od kompetentných. Od tých, ktorí momentálne rozhodujú o použití aj mojich peňazí. Prečo mi klamú?

Keď pred niekoľkými mesiacmi vláde odborníci vraveli, že zostavený rozpočet na rok 2013 je nerealistický, odpoveďou bolo len, že bude v poriadku. Poker faces, plechové tváre. Prešlo pár mesiacov a máme tu výraznú korekciu . Plus mínus 361 miliónov chýba. A to sme ešte len vo februári. A opäť sa hovorí o pokračujúcich vážnych rizikách rozpočtu. Vedia to a klamú: "Kažimír si stále myslí, že sa vláde tento rok podarí stlačiť deficit pod tri percentá HDP."

Iste, sú i ďalšie možnosti. Nie sú klamári, sú len hlúpi a skutočne nevedia, nepočujú, nevidia. Ale tomu sa mi nechce veriť.

Takže skôr mi vychádza, že klamú, lebo dúfajú, že im to prejde. Že medzi ľuďmi nie je o pravdu záujem. Ľudia nechcú počuť, že bude horšie, než to vyzerá. Keďže večne sa na dlh žiť nedá, nakoniec ten bál niekto bude musieť zaplatiť. Problémom je, že to nebudú ani tí, ktorí nemajú z čoho platiť, ani tí, ktorí dnes rozhodujú, lebo po niekoľkých rokoch tu už nebudú.

A ja nebudem môcť byť večne solidárny.