Vnímate, čo sa deje v EÚ?

Môj vzťah k Bruselu je určite aspoň o štipku bližší než vzťah drvivej väčšiny slovenskej populácie. Niekoľkokrát som dokonca mal príležitosť zúčastniť sa na rokovaní o zmene dvoch smerníc, ktoré by v EÚ mali zaviesť režim Nového Bazileja. Sledoval som aj, čo sa dialo neskôr a penil som . To ale samozrejme súviselo s mojou profesiou a keby som sa týmito vecami nezaoberal, nedozvedel by som sa o nich skoro nič.

Podobne sú na tom všetci, ktorých sa niektoré bruselské normy dotýkajú. Mnohí sledujú to či ono. Ale o drvivej väčšine noriem sa nedozvieme nič. V čase, keď som bol na rokovaní v pracovnej skupine Rady EÚ v obrovskej sále v budove Justus Lipsius, v podobných veľkých sálach prebiehali iné podobné rokovania na mne podivne znejúce témy, o ktorých som nemal a nemám ani poňatia. (Účastníkom tých druhách rokovaní musela podivne znieť téma nášho.) Prečo je to tak?

Otázka je, odkiaľ by som to mal vedieť. V zásade sú dve možnosti, aktívna a pasívna. Aktívna v tomto prípade znamená, že by som si pravidelne sadol a vyhľadal z rôznych informačných zdrojov, čože sa to v tom Bruseli deje. Prešiel by som si niektoré webové stránky, zašiel do knižnice popozerať nejakú kvalitnú tlač, kvalitnú v zmysle "o Bruseli informačne hodnotnú", oni by mi tetušky knihovníčky asi niečo poradili... Toto možno niekto robí. Určite ľudia, ktorých úlohou je "vedieť" a na základe to ho "niečo robiť". Možno ešte nejakí informácioužrúti.

Ale väčšina asi uprednostňuje v oblastiach, ktorým sa práve nevenuje, pasívne vnímanie informácií, ktoré niekto iný vyhľadal, spracoval a priniesol až na hranicu našich zmyslov. (Ako veľmi majú ľudia predžutie informácií je vidieť z popularity Tomášových výberov zo SME .) Počujeme rozhlasové aj televízne vysielanie, to televízne i vidíme, podobne sa nám dostávajú do rúk bežné časopisy a noviny... a koľko je toho v týchto médiách o bruselských záležitostiach?

Nedá sa povedať, že by to bola nula. Nájdu sa mediálne vychytené témy, najmä na najvyššej úrovni, keď má Európska komisia nejaký problém, keď niekto vyšťúra, že by z pripravovanej regulácie mohol byť problém, keď by niečo snáď mohlo ľuďom plošne pomôcť... no systém nikde. Schválne som sa pokúsil vygoogliť "správy z EÚ" a najserióznejšie z prvej strany vyzerali Správy z EÚ EuroInfa slovenskej vlády . No ale i tam bolo za posledných 12 dní len 8 správ. Neverím, že sa toho v Bruseli deje tak málo dôležitého.

Uvedomil som si, ako veľmi súvisí vzdialenosť centra produkujúceho zákonné normy s informovanosťou občana. Keď miestne zastupiteľstvo prijme všeobecne záväzné nariadenie na základe zákona, človek si ho môže prečítať na výveske aj v miestnom plátku, ktorý dostávame zadarmo do schránky, kde je často navyše komentované, aby každý vedel, čo sa tým sleduje, čo sa tým myslí, čo môže očakávať. Keď parlament prijme zákon, naša tlač zväčša prinesie keď už nie názory a komentáre (často i v procese prípravy), tak aspoň krátku informáciu o tom, že sa prijalo to a to, a ľudia snáď vedia, že by podrobnosti našli v Zbierke zákonov. Keď sa niečo vyplodí v Európskej komisii, Rade EÚ alebo Európskom parlamente, väčšinou po tom ani pes neštekne a o existencii Official journalu alebo EUR-Lexu vie málokto.

Nejdem apelovať na novinárov, aby viac písali o EÚ. Nie je to ich záujmom, pokiaľ to nezaujíma ľudí. Je to záujmom tých, ktorým môže byť všeobecná informovanosť o EÚ prospešná, napríklad mnohým našim politikom. Takíto ľudia by sa mali snažiť vytvárať podmienky, aby sa korektné informácie o EÚ ľuďom dostali, a vyvolávať v ľuďoch záujem byť informovanejší. (Ak to niekto naozaj myslí s ľuďmi dobre, pretože na druhú stranu je starou pravdou, že neinformované stádo sa najľahšie ovláda.) Osobne si myslím, že by nám to mohlo byť len na osoh. Chlieb si za to okamžite nekúpime, to je pravda, ale ...

(písané 20. novembra 2005)