Zdvihnutý prst pre petičný výbor

Základ problému je podľa mňa v nasledovnom. Myšlienky, na ktorých je postavená obhajoba referenda vyzerajú veľmi logicky. Majú potenciál prilákať logicky uvažujúcich. Keď nezaberú hlboké myšlienky, stále je tu jednoduchý argument o možnom ušetrení 1680 korún ročne .

Toto môže osloviť aj tých, ktorí sympatizujú so súčasnou vládnou koalíciou. Čiže na dosah je niečo, čo sa za rok a pol opozícii nepodarilo dosiahnuť: aktivizáciu širokého davu proti ideám vládnej koalície. Mohli by nasledovať ďalšie kroky, ďalší prienik do politiky, čo nakoniec aj zaznelo v rozhovore s Karolom Sudorom .

Má to však jeden háčik: argumenty alebo heslá sa musia dostať k príjemcom - potenciálnym signatárom petície, voličom v referende... Na to slúži masívna kampaň: korešpondenčné lístky do schránok, stránka Richarda Sulíka, články na blogoch. A spam. Nevyžiadaná hromadne rozosielaná pošta. Pozor, nehovorím o tých, ktorí si objednali newsletter Richarda Sulíka a sú s tým ok. Napríklad ja som si ho objednal, chodí mi, prišla aj reklama na referendum a nesťažujem si.

Hovorím o tých nemálo ľuďoch, ktorí si žiaden newsletter neobjednali a mail im prišiel. O tých, ktorí poprosili o nezasielanie. A aj o tých, ktorí sa boja poprosiť o zrušenie zasielania, lebo nechcú potvrdiť existenciu a používanosť svojej mailovej adresy. (Boja sa, lebo je to známa finta spamerov.) Kade-tade sa takéto diskusné príspevky vyskytujú a nie je ich málo.

Darmo bude Richard Sulík vysvetľovať, že nebolo jeho zámerom spamovať, že predsa neposielal reklamu a podobne. Spam je spam, ľudia zbehlí v prostredí internetu vedia svoje a urobili si názor. Je to prešľap. Prvý prešľap Richarda Sulíka, o ktorom viem.

Pred časom v inej súvislosti Daniel Lipšic navrhol v trestnom zákone zásadu trikrát a dosť. Má svoju logiku. Dáva šancu aj tým, čo vážne pochybili, ale zároveň ide po krku tým, ktorí vážne prestupujú zákony opakovane.

Osobne iniciatívu okolo referenda budem posudzovať v analógii s touto zásadou. Už to raz morálne pobabrali, a nielen u mňa, no majú šancu to napraviť. Len už žiadne prešľapy. Myslím, že podobne zdvihnutý prst má nejeden uvažujúci človek.

(Ešte by sa žiadalo zamyslieť nad tým, prečo niekto internetovo zbehlejší z petičného výboru Richardovi Sulíkovi neporadil, že spamovať nie je dobrý nápad. No možno to zvažovali, možno došli k záveru, že za vyvolanie pozornosti to stojí. Riziko verzus možný zisk. Stalo sa, pozornosť vyvolali, sú v spravodajstve, sú v novinách, aj na blogu SME sa o iniciatíve veľa píše. Dokonca vyvolali reakciu Slovenskej televízie. Preto záver: už netreba spamovať, tak to nerobte...)