Ak ste nešli na linku, tu je fiktívny rozhovor neznámeho novinára s ministrom.
Novinár: "Na internete sa objavila informácia, že vás zajtra vykradnú."
Mikolaj: "Výmyslami sa nezaoberám!"
Novinár: "Nie ministerstvo, váš súkromný dom."
Mikolaj: "A do p... Hneď volám Packovi!"
Áno, nejde len o tento prípad. Skoro každý sa už stretol so situáciou, že človeku pracujúcemu pre iného (a minister školstva pracuje pre skoro všetkých občanov) bola košeľa zjavne bližšia ako kabát. Zahral malú domov. Z cudzieho krv netiekla. Čo tam bolo po firemnom...
Tu sa pristavme. Firmy a najmä ich majiteľov by malo páliť, či ich zamestnanci pracujú pre ne, čo im sily stačia, alebo či sa starajú v prvom rade o svoj prospech. Áno, záujmy firmy a jednotlivca sa niekedy rozchádzajú. Je vecou firmy nastaviť motiváciu, odmeny zamestnancom tak, aby bolo v ich najlepšom osobnom záujme chrániť (aj) záujmy firmy.
Prečo mám pocit, že táto motivácia nie je v prípade (nielen týchto) ministrov slúžiacich občanom nastavená práve najlepšie?
Zovšeobecnenie Danglárovho Mikolaja
Dnes som v Pravde natrafil na karikatúru. Danglár úžasne vystihol nielen reakcie súčasného ministra školstva na zverejnenie tém Monitora 9, ale v podstate akúkoľvek pštrosiu politiku v prípade, že sa to netýka mňa samotného osobne. Čo tam po nejakom spoločnom majetku, o ktorý by som sa mal starať, čo tam po nejakom projekte, ktorý by som mal riadiť.