Chodníková etuda I

Predtým než tu vznikol betónový chodník, než sa Bratislava rozrástla až do týchto končín ďaleko od centra (vtedy sa vravelo "pánubohu za chrbát", dnes sa vraví "na otočku múch") alebo isto predtým, než po Zemi začali chodiť prví ľudia, to tu asi niečo rástlo. Mimo dôb ľadových pravdepodobne i rastlinstvo od výmyslu sveta. Čo ja viem, fialky, lopúchy, možno i stromy, nejaké smreky alebo borovice, prasličky mamutích rozmerov... Takže aby som bol úplne presný, ako sa to od seriózneho muža môjho postavenia očakáva, chcel som povedať, že tu nič nerástlo, odkedy o dve ulice vyššie bývam. Stopercentne by som si to všimol, mám nejaký pozorovací talent, no nie?

Bola to obyčajná tráva. Zelená, sviežo zelená, trochu do biela, jednoducho steblá novo narastenej trávičky. Jemná ako dojčenská ritka. Objavila sa... vlastne včera som tadeto nešiel, dnes je utorok, naposledy som tu bol v piatok poobede a to tu stopercentne ešte nebola. Vyrašila cez víkend. Hľa, jar je tu! Už som zaregistroval aj iné známky, ako aj po minulé roky som si "užíval" štebotanie nejakých vtákov, ako na potvoru si vždy urobia hniezdo v korune lipy presne oproti môjmu oknu, parom aby to vzal!

To je ale zvláštne, že si tá tráva vyrašila práve takto uprostred chodníka. Vedela si nájsť miesto. No áno, už je po toľkých rokoch, čo si tu leží, trochu dopukaný, najskôr to boli len jemné trhlinky v povrchu, každý deň sa však asi zväčšujú a došlo to až tak ďaleko, že z neho z ničoho nič vylezie tráva ako votrelec z Kanea. Efekt je pritom podobný... bez liečenia chodník biedne zahynie. Možno už je mŕtvy?

Zvláštne je, že ju zatiaľ nikto nepodupal. Tráva má tuhý korienok - myslím to obrazne, samozrejme, ináč korienky trávy podľa mňa za veľa nestoja - teda ten tuhý korienok, mám na mysli, že vydrží veľa dupancov. Na savanách sa preháňajú čriedy kopytníkov, žerú trávu ako bezodné, cválajú po nej z pasie, na úteku pred levmi i pri milostných hrách - a predsa tak tráva rastie. Ak sa táto trávička na svetlo sveta vykobŕlila v sobotu, v nedeľu a včera pršalo ako z krhly, to asi tadeto veľa ľudí nechodilo. Tak je to jasné, mohla s prehľadom vydržať až do dneška.

Ale teraz končí. Finito. Tráva má rásť na trávniku. V lese. Na lúke, na holiach. Na futbalovom ihrisku. Nie v chodníku. Ešte to by nám tak chýbalo, aby sa tu rozrastala a ďalej koreňmi a byľou narušovala náš už aj tak dosť schátralý chodník! Kam by sme prišli? Treba nasadiť drastickú liečebnú metódu. Tu máš, pokrútim na tebe opätkom a aká si bola?