Električková etuda II

Na jednej zastávke nastúpi chlap s nasadeným ošarpaným akordeónom a už na schodíkoch spustí otrasný hluk. S ním do vozňa vlezie i chlapec, no, do školy zjavne ešte nechodí. Zato chodí od cestujúceho k cestujúcemu a žobre. Pritom aj hluk harmoniky, aj žobranie sa vydavajú za niečo iné než v skutočnosti sú. Tie peniaze, ktoré chlapec dostane, sa tvária ako odmena za hru jeho otca (?), hluk vydávaný akordeónom sa tvári ako niečo zábavné. Neviem ako iným ľuďom, ale mne drása uši. Chlapec odo mňa nikdy nedostal ani halier, aj keď som už párkrát rozmýšľala nad tým, že mu niečo dám, aby už konečne vypadli. Hrôza, jednoducho hrôza.

Okrem toho si vždy beriem kabelku do ruky. Mám v nej peniaze a nerada by som o ne prišla. Dobre si pamätám, ako istá pani raz vyzerala zúfalo po návšteve dvojice harmonikár - chlapec. Nanešťastie stratu peňaženky zistila až potom, čo sa električka pohla zo zastávky, kde výborníci vystúpili. Som si istá, že takýchto dvojíc chodí po meste viac a asi všetci nekradnú, ale opatrnosti nie je nikdy nazvyš.

Toto všetko vám hovorím, lebo sú tu zas a dnes chlap hrá výnimočne otrasnú melódiu. Mám pocit, že by som tú odrhovačku mala poznať. Keď chlapec ku mne príde, nevydržím to a oslovím ho: "Čo to hráte?" - "No pvedsa Neďaveko od Tvenčína," odvetí chlapček, ktorý by mal pravidelne navštevovať logopéda a nie električky MHD.

Prevrátim oči. Áno, to by som mala poznať, v našom folklórnom súbore som samozrejme kedysi tancovala aj na piesne tohoto rangu a mám ich v krvi. Lenže toto nie je Neďaleko od Trenčína. To musí ten hnusák robiť naschvál. Niektoré tóny melódie sú úplne mimo a basová linka vôbec neladí. Čo to nikto nepočuje? Nemôžem to vydržať. Opäť nedostane ani korunu, ani halier. Nič! Keď vidím, že sa chlap na najbližšej zastávke nezberá vystupovať, prchám ja. Našťastie mám dosť času, električky chodia husto, radšej počkám na ďalšiu. Len dúfam, že do nej chlap s akordeónom opäť nenastúpi.

(písané už dávno, autorom je sám bloger, je to fikcia založená na skutočných pocitoch)