Električková etuda III

"Čo si to dovoľujete?" začul som spredu. Otočil som hlavu a ešte som stihol zazrieť poslednú fázu zatvárania okna. Starší pán stiahol ruku a sadal si na miesto, odkiaľ, ako predpokladám, sa pred chvíľočkou zdvihol, aby mohol okno zavrieť. Zdvihol hlavu k slečne, ktorá stála nad ním: "Teraz nie je júl. Vonku je zima. Musíte sa prispôsobiť," dodal a prestal si slečny všímať. Á, smena dôchodcov medzi desiatou a obedom, vtedy sú pánmi MHD, pomyslel som si a aby sa slečna necítila nepovšimnutá, malú chvíľu som ju pozoroval.

Medzitým električka prišla na ďalšiu zastávku. Za chrbtom slečny, nie práve krásnej, ale ani škaredej, sa uvoľnilo miesto. Pohla sa k nemu, ale nesadla si. Pozrela von z okna a uvidela na zastávke pár starších paničiek, chystajúcich sa nastúpiť. Vrátila sa ku zvislej tyči nad frfotavého ujka. Ten na ňu pozrel, ale než stihol nejako zareagovať, výhľad mi zakryli novonastúpivší ľudia.

Čuch mi medzitým otupel natoľko, že som už som ten typický električkový zápach necítil. Spokojne som sa pevnejšie chytil tyče, pretože sme práve vchádzali do zákruty, a pozrel som von oknom na nábrežie. Bolo tam pekne, ale zima.

(písané už dávno)