Pán Sommer bol obchodníkom s potravinárskym tovarom. Alkohol nepil vôbec ( rovnako ako ja , preto bol pre mňa tento príbeh obzvlášť poučný). No v obchode mu to nešlo tak dobre, ako by chcel, aj manželstvo sa nejako mršilo...
... takže si našiel útechu vo fľaši. Chcelo by sa povedať v poháriku, na jeho dne, ale veľmi rýchlo zistil, že tam nie je a hľadal ju priamo na dne fľaší.
Trpel predstavou, že si z jeho okolia nikto nevšimne, že si tu a tam prihne z fľaše v šuflíku pracovného stola. Vynachádzal stále nové a nové spôsoby, kde piť, ako piť, kde zohnať alkohol. Ľudia okolo neho sa dali rozdeliť na dve skupiny. Boli takí, ktorí tým trpeli, napr. jeho žena. A boli takí, ktorí to využívali.
Cesta ku dnu bola rýchla a dotkol sa ho, keď sa po niekoľkodňovom výjazde za pitivom, po ktorom bol bez peňazí, vyhrážal žene zabitím. Nastúpili policajti, väzba a potom psychiatrická liečebňa.
Od tejto chvíle už ani nejde o portrét prepadajúcej sa osobnosti, skôr o vykreslenie vnútorných pomerov blázinca. Z pohľadu chovanca, ktorý je tam nedobrovoľne, skoro ako väzeň, niekedy horšie ako väzeň, ale predsa si zachoval schopnosť uvažovania.
(Treba povedať, že tento obraz nič nehovorí o dnešných liečebniach, nikdy som v nich nebol a dej Pijana sa odohráva v Nemecku medzi svetovými vojnami. Nerád by som bol, keby si ktokoľvek túto pasáž vztiahol na pomery u nás.)
Prečo predchádzajúca vsuvka? Lebo ten obraz je otrasný. Pri jeho čítaní som zabudol, prečo sa tam Sommer dostal. Tá úbohosť... a predsa sa tam nájde pár jedincov, ktorí sú schopní radovať sa i z mála a Sommer im v podstate závidí, že tak ľahko prežívajú všetky príkoria. I jemu sa to chvíľu darí. Až do momentu, keď mu svitne reálna nádej na prepustenie a opäť sa vidí so svojou ženou.
Vtedy si uvedomí obrovskú priepasť, ktorá sa medzi nimi vytvorila... a v nestráženej chvíli v ordinácii lekára vyberie z jeho skrinky nádobu s nálepkou Lieh 95 %...
Prostredie, v ktorom sa Falladove romány (už som ich čítal niekoľko) odohrávajú, je mi vzdialené a predsa mnohí ľudia akoby do nich vstúpili z našej reality. Viem, je to len kniha. No hodí sa to, občas si uvedomiť, že vnútro každého človeka je iné a niekedy veľmi bizarné... no a odkaz pre nás abstinentov je jasný - keď nepiť, tak dôsledne, lebo ináč to môže ísť s telom nezvyknutým na alkáč veľmi rýchlo dole kopcom.
(písané 18. septembra 2005)
