Kapitula: Duna

Konečne? Konečne. Neviem presne, čím to je, ale veľmi ma nenadchol.

Dej začína relatívne krátko (v meradle celej histórie Duny) po skončení piateho dielu. Hlavné postavy sa tentoraz regrútujú z tábora Bene Gesseritu, aj keď nie všetky sú Ctihodnými matkami alebo akolytkami. Je tu aj ghola Duncana Idaha, ghola Milesa Tega a Murbella, bývalá (?) Ctená matre. Ostatné Ctené matre vedené Pavúčou kráľovnou pátrajú po sídle Bene Gesseritu a vyhladzujú jednu ich planétu za druhou.

"Odnikiaľ" sa vynorila nová sila. Židia, ktorí boli dlhé storočia - tisícročia - v ilegalite, nikto o nich nevedel. Schovaní lepšie ako Páni Bene Tleilaxu. Vstúpia do hry, ale ich úloha je podružnejšia, než by sa na začiatku po ráznom entreé zdalo.

Dostávam sa k tomu, prečo ma vlastne kniha sklamala. Duncan Idaho a Miles Teg sa už v predchádzajúcom dieli prejavovali nadľudsky a tieto ich schopnosti sa ešte umocnili. Mentat, zároveň majster sexuálnych techník, ktorý odolá Cteným matre, zároveň Majster zbraní... a čo ešte? Vizionár? Bojuje s podozrením Bene Gesseritu, že je novým Kwisatzom Haderachom. Alebo je ním dieťa, ktoré dokáže veliť armáde vesmírnych lodí a pohybovať sa rýchlosťou nepostrehnuteľnou ľudskému oku?

Celý dej speje k nevyhnutnému rozuzleniu - stretu dvoch matriarchálnych spoločenstiev. Dokonca aj chystané prekvapenie Duncana a Sheeanny nebolo pre mňa prekvapením. Akosi, akosi to bolo príliš lineárne, bez toho, že by som poznal koniec.

Trvalo to roky, kým som sa k tejto knižke dostal a som rád, že to mám za sebou a že ju môžem vrátiť do knižnice. Možno, vravím mooooožno sa k nej vrátim, aby som sa pokúsil nájsť to čo mi asi uniklo a kvôli čomu by som mohol povedať, že je dobrá.

(písané 18. marca 2006)