Ad rozhovor s Fedorom Gálom

Priznávam, s chuťou pritom vytrhávam z kontextu. Vytrhnem krátky úsek z rozhovoru, zošikmím ho a pridám svoju reakciu. FG je tiež človek blogujúci a keď by niečo k mojim reakciám mal, rád si prečítam dovysvetlenie.

Možno budete niektoré moje pripomienky považovať za banality, možno naozaj ide len o nepresné formulácie, ktoré v rozhovore človek vypustí z úst, jayk vrtkejší než myšlienka... to sa stáva. Ale takým som sa snažil vyhýbať.

Celkovo môžem povedať, že v rozhovore sa mi mnohé páčilo, mnohé nepáčilo, s niečím som vyslovene súhlasil, s niečím nie... ale to nie je dôvod na hádzanie blata. Na slušne vyargumentovaný názor, postoj, s ktorým napriek tomu nesúhlasím, sa patrí odpovedať slušne. A to napriek dvom disonantným akordom z rozhovoru na túto tému. Tu je prvý:

FG: Ale keď už sme pri internetových fórach, tak si myslím, že sú zvláštnym úkazom. Čítam ich z profesionálnej zaujatosti a je tam strašne veľa blata a hulvátstva. Niekedy si hovorím, že pánboh zaplať, že tí ľudia majú aspoň nejakú možnosť ventilovať svoje vnútorné napätie a frustráciu. Je to vždy príjemnejšie, ako keby si ich uvoľňovali na svojich blížnych a v každodennom živote.

Nechápem, čo je také zvláštne na tom, že v internetových fórach je veľa hulvátstva. Koľkí ľudia, navonok pokojní, vyrovnaní, sa v anonymite davu nechávajú strhnúť a nadávajú na rozhodcu na futbale alebo na politikov na zhromaždeniach? Internet poskytuje alternatívnu anonymitu. Možno sa zaregistrovať pod nickom "Krvavé koleno" a nadávať na koncepciu zdravotníctva alebo úpadok kultúry bez obavy o poškvrnenie svojho reálneho profilu.

A na druhú stranu, povedal by som, že internetové fóra môžu byť dokonca spúšťačom zlej nálady a reálnych problémov pre tých, ktorí sa príliš vžijú do diskusií. Predstavme si diskutéra, ktorý po dvadsaťminútovej diskusii naštvaný vypne net a zájde do kuchyne a vynadá manželke. Nereálny scenár?

KS: V súvislosti s touto skúsenosťou máte zrejme jasný postoj k vojnovému slovenskému štátu.

FG: Teraz vám vyrobím niekoľko desiatok príspevkov do vášho internetového fóra.

Áno, Tiso je častá rozbuška flamewarov. Avšak FG sa asi mýlil, keď povedal, že on vyrobil príspevky. Tie vyrobil už KS tým, že sa na slovenský štát opýtal. Nech by FG odpovedal čokoľvek, našlo by sa dosť tých, ktorí majú iný názor...

FG: To iba inštitúcia cirkvi sa nevie dištancovať [...] od mnohých svojich omylov. Keď nad tým rozmýšľam v nejakom tom historickom kontexte, snažím sa nahovoriť sám sebe, že v tejto „schopnosti" zametať problémy pod koberec spočíva stabilita celej tej inštitúcie.

Veľmi zaujímavá myšlienka. Avšak keď sa zamyslím nad historickým kontextom - bola pápežská schizma vyriešená zametením pod koberec? Alebo reformácia - bola vyriešená zametením pod koberec? Neuznala už (katolícka) cirkev mnohé svoje omyly z minulosti? Možno to vidím nesprávne... ktoré omyly spred povedzme druhej svetovej vojny ešte cirkev mátajú? Budem veľmi vďačný, keď mi do diskusie napíšete nejaké vypuklé, známe.

FG: Inštitúcie sú ideálne na to, aby človeka dokonale pripravili o tvorivosť. Hovoria vám totiž, kedy máte pracovať, pričom tvorivý človek vie najlepšie, kedy má robiť, či o polnoci alebo o tretej ráno. Hovoria vám aj to, čo máte robiť, ale opäť - tvorivý človek vie najlepšie, či a aký má talent, dispozície, chuť a motiváciu. Inštitúcia vás núti spolupracovať aj s ľuďmi, ktorí vám idú šialene na nervy a neviete s tým nič spraviť. Neustále vás núti vykazovať, na čom pracujete, pričom kreatívny človek má prácu ako primárnu motiváciu a papierové vykazovanie výkonov považuje za stratu času. Inštitúcie sú teda spôsob, ako človeku častokrát znechutiť robotu.

Silné argumenty, ale... Skoro desať rokov som pracoval v inštitúcii, ktorá vo mne už mala všetku tvorivosť zabiť. Mám istý dojem, že sa jej to nepodarilo. Ako to je možné? Bolo to snáď ako v známom rabínskom vtipe , teda, že všade vládlo pre tvorivosť vražedné prostredie, len ja som si žil v skafandri s tvorivosťou dodávanom pod tlakom z bomby na chrbte? Nie, podľa mňa ide o nemiestnu paušalizáciu, rovnakú, akú FG opakovane pranieruje na iných miestach rozhovoru.

FG: ČSFR sa rozpadla až potom a spôsobom, ktorý som dodnes neuznal za legitímny a rozumný.

Zaujímalo by ma, čo si FG predstavuje pod slovom "legitímny". Slovníky uvádzajú v zásade dva mierne odlišné významy: 1. zákonný, právoplatný, zákonitý (pochybujem však, že aj FG pochybuje o právoplatnosti rozpadu Československa), 2. oprávnený (šéfovia krajiny sa rozhodli, tak sme sa rozišli - ako sa dnes módne hovorí - mali mandát?). Mnohí z toho vtedy neboli nadšení, kto však napadol zákonnosť?

KS: Kdesi ste napísali, že spoločný štát sa rozpadol kvôli partikulárnym politickým záujmom a že by ste vtedy radšej pripustili menej demokracie a viac slobody. Nie je to nezmysel? Ak uberiem demokraciu, neuberiem aj slobodu?

FG: Nie. Sloboda mizne v celosvetovom kontexte aj v tých najdemokratickejších režimoch. Mizne napríklad v konfrontácii s ohrozením terorizmom a organizovaným zločinom. Ľudia proste dobrovoľne platia kúskom svojej slobody za kúsok väčšej bezpečnosti.

Tu nesúhlasím so spôsobom argumentácie. Otázka znela, či s úbytkom demokracie neubúda sloboda. Avšak odpoveď sa už zaoberá výmenou slobody za bezpečnosť. Tým FG elegantne obišiel vzťah demokracie a slobody. OK, keď ubúda sloboda, demokracia ubúdať nemusí. Ale keď ubúda demokracia... sloboda ubúda. Zdieľam teda názor vtelený do otázky KS.

FG: Keď som sa prvýkrát dostal k prachom, hovoril som s jedným svojim kamarátom, ktorý sa ma spýtal: „Cítiš sa byť bohatý?" A ja, že samozrejme. Odpovedal: „Keď sa cítiš byť bohatý, tak si". Poznám ľudí, ktorí majú nepatrný zlomok z toho čo ja a cítia sa bohatými, pričom vôbec nehovorím o bohatstve duchovnom. A poznám aj takých, ktorí majú oveľa viac ako ja a hrabú, pretože sa im stále zdá, že nemajú dosť. To nie je o tom, koľko máte na konte, ale o vnútornom usporiadaní človeka.

Ako keby som počul No Name - Keby: "Keby každý svoj chtíč aspoň trocha zúžil a uspokojil by sa len s tým po čom túži."

FG: Treba rozlišovať dve veci - najväčším rizikom pre našu spoločnosť sú ľudia, ktorí nemajú žiadne hodnoty. Slovo tolerancia je iba úkrytom pred ľahostajnosťou a zbabelosťou. Mať svoje hodnoty a vyznávať ich verejne považujem za pozitívum.

Cítite rozpor v druhej a tretej vete? Už v rozhovore na to KS poukázal a v diskusii si na druhú vetu viacerí posvietili. Vyznávať verejne hodnoty áno, ale tolerovať napríklad vyznávanie hodnôt nie, pretože to by bolo ukrývaním sa pred vlastnou ľahostajnosťou? Ajajaj...

KS: Píšete články aj na svoj blog. Čo vám to dáva?

FG: [...] Chcel som si to všetko vyskúšať a keďže ma celý život bavilo písanie, blog ukája túto moju potrebu a nemusia sa kvôli nemu „kácet lesy". Robím to z domu, rýchlo, ekologicky a môžem písať, čo mi slina na jazyk prinesie. Proste ma to baví.

... a nakoniec niečo pozítívne. Áno, toto mám s FG spoločné, akoby to odčítal z mojej hlavy. Blogujem, lebo ma to baví. Tak nech nám to vydrží!