Potreboval som kúpiť známky. Inde ako na pošte nekúpiš, takže cestou z roboty zamierili moje kroky tam. Kedysi som tam chodil oveľa častejšie, ale ani účty už neplatím zloženkami, ani listov už toľko neposielam ako pred rokmi. Nevedel som už, ako to chodí.
Za tromi dverami sa nachádza hala, ktorá sa veľmi nezmenila. Pri pohľade na niekoľko radov ľudí s listami v rukách mi napadla optimistická myšlienka: "Čo ak majú niekde automat na známky?" Pochodil som halu, ale automat som neobjavil. (Ak tam niekde náhodou je, napíšte do diskusie, prosím, doplním informáciu sem.)
Pritom som si poobzeral aj okienka, ku ktorým stáli rady a tie určené pre listy boli po pravej ruke od vstupu. Chviľku som pozoroval tieto rady, každý asi päťčlovečí, ale ani jeden sa nehýbal. Všetky dámy pri okienkach zjavne podávali väčšie množstvo zásielok. Nuž, tak to chodí, dnes sa posielajú listy zväčša oficiálne a vtedy ich neprekvapivo býva aj viacero naraz. (Súkromné veci sa oveľa efektívnejšie riešia mailom.)
V súlade so známym Murphyho zákonom som si teda zvolil jeden rad a že sa ho budem držať, nech sa v ostatných deje čokoľvek. (Lebo keby som prebehol do zdanlivo rýchlejšieho, určite by sa zase rýchlosť zmenila v môj neprospech. Ujo Murphy nepustí.) Vytiahol som svoju električkovú knihu a pokojne som sa začítal. Rady stále stáli. Vlastne sa pomaly predlžovali.
Tak sa mi začali hlavou preháňať myšlienky na expresné pokladnice v niektorých supermarketoch. Kupuješ len málo vecí? Poď sem. Taká expresná pokladnica vybaví aj piatich málonakupujúcich, kým sa v normálnej nablokuje obsah celého vozíka. (Nie vždy, závisí od detailov. Ale idea je jasná.)
Po chvíli som si uvedomil, že sa jedna šóra predsa začala hýbať. A znova. Ajaj. A ľudia prechádzajú. Murphy nefunguje, rad je stále rýchlejší!
Až v tej chvíli som si všimol miniatúrny rozdiel medzi nápismi nad okienkami. To moje a druhé vedľa malo nad sebou len PRÍJEM LISTOVÝCH ZÁSIELOK. To čarovné malo nad sebou FYZICKÉ OSOBY PRÍJEM LISTOVÝCH ZÁSIELOK . Aha ho, miestneho outsidera (ukazujem na seba)! Tam to musí ísť rýchlejšie, fyzické osoby predsa nenosia plné tašky listov na podaj, to dá rozum. (Už v tejto chvíli možno badáte istú chybu v mojej logike, ale v radosti nad objavom som logicky neuvažoval.)
Presunul som sa do rýchleho radu fyzických osôb.
A v tom udrel Murphy plnou silou. Prosto platí...
Dáma pri okienku otvorila tašku a vyvalila kopu listov. No, asi ich nebola kopa (čiže 60), ale veľký zošit s predtlačou mi pošepkal, že nejde o podaj fyzickou osobou. Tááák. Mal som síce knihu, mohol som si ďalej popri čakaní čítať. Ale je rozdiel, keď človek čaká, lebo musí (nedá sa ináč), prípadne z vlastnej viny, a keď človek čaká, lebo si niekto robí čo chce. Prikročil som k činom. Presnejšie k rečiam.
"Prosím vás, prečo to podávate tu, keď je tu napísané fyzické osoby?" obrátil som sa na dámu.
"A prečo ste vy stáli tam, keď fyzické osoby sú tu?" zakontrovala mi dychvyrážajúcim spôsobom. Do tej chvíle som si myslel, že ostatné okienka sú pre všetkých a toto len pre fyzické osoby. Alebo najlepšia obrana je útok. Chybu by nepriznala. To nemalo cenu.
"Prosím vás, prečo jej to beriete, keď to podáva ako firma a máte tu hore napísané fyzické osoby?" opýtal som sa dovnútra do okienka. Odpoveď poštovej pani som nepočul, niečo šemotila, ale pokračovala v práci.
"Prosím vás, kde je tu vedúci?"
"Tam naproti v peňažnom oddelení," informovala ma nevzrušene a pokračovala v práci. Cítil som sa ako nula a v podstate som ňou bol. Mala zákazníčku (a s väčším obratom, než sa dal očakávať odo mňa - aj keď nie, že by obrat bol relevantný). A zákazník je pán, aj keď porušuje pravidlá, že áno.
Nuž, vybral som sa naproti do peňažného oddelenia. Prvé okienko malo skutočne na sebe nápis VEDÚCI SMENY (alebo zmeny? nie je podstatné, obe slová sú v KSSJ, aj smena, aj zmena *). Lenže finta bola v tom, že v ňom nikto nesedel. Zaváhal som, ale keď som sa raz dal na boj, musel som pokračovať. Bol som rozhodnutý votrieť sa do niektorého peňažného okienka pred rad, akonáhle bude aktuálny zákazník vybavený - lebo však nebudem drzo vstupovať do finančných transakcií, to je vážna vec.
Nebolo to potrebné. Poza stoly do vedúcovského okienka prišla nejaká pani. Vzala si niečo na pitie alebo jedenie, tam položené. S nádejou v hlase som sa jej spýtal, či je vedúca. Nebola.
"Tak prosím vás, kde tu nájdem vedúceho?"
"Tam naproti hneď prvé okienko, ako sa podávajú listy."
Myslel som, že ma porazí. Hlava XXII? Kafkov Zámok? Od toho okienka som predsa prišiel sem do peňažného. Ešte raz som sa uistil, že či dobre počujem, vraj áno, tam sedia skupinári, zaklopte si. Toto slovo nepoznal, ale podľa slovníka skutočne znamená vedúceho pracovnej skupiny .
Neisto som sa pobral späť k listovým okienkam. Našťastie som objavil, že sa tam za miernou zákrutou schováva ešte jedno zavreté okienko, a teda že skupinárkou nie je pôvodná pracovníčka. Zaklopal som a videl, že sa od protiľahlého stola zdvihla iná poštová pani. Otvorila. A skutočne je vraj vedúca.
Strih. Je čas na prvé pravidlo poštovčiny. Týka sa odpovedí na smerovú otázku. Najskôr je slovné spojenie napísané po poštovsky, následne jeho význam v bežnej slovenčine.
Strih.
Posťažoval som si vedúcej na to, že jej pracovníčke v okienku pre fyzické osoby vôbec nevadí, že jej podávajú firmy hromadne listy. Vypočula si ma a prešla k pracovníčke pri okienku pre fyzické osoby. Energicky to vybavila. Vypočula si jej vysvetlenie a vrátila sa ku mnou po krátkej anabáze objavenému sťažovaciemu okienku. Ospravedlnila sa mi. Vysvetlila mi, že síce tam je napísané, že okienko je pre fyzické osoby, ale že tam môžu chodiť aj firmy, pokiaľ majú menej ako 20 listov.
Myslel som, že ma klame sluch. Nechal som si to ešte raz zopakovať. "A prečo tam je teda napísané, že fyzické osoby?" Nedostal som uspokojivú odpoveď.
Strih. Aby sme nezabudli na náučný cieľ tohto článku, dávam pre budúcich návštevníkov pošty vysvetlenie ďalšieho výrazu v poštovčine. Vyskytuje sa nad niektorými okienkami a dáva (zbytočnú) nádej.
Pokiaľ sa vám zátvorka to zdá prehnané, musím pripustiť, že možno máte pravdu. Keby niekto z firmy priviezol za voz listov, snáď by ho do okienka pre fyzické osoby nepustili, teda aspoň dúfam. Ale... jednak počas celej tejto šou stále ešte bola pri okienku protiútočná dáma, takže sa nedá povedať, že by nezdržovala rad. A druhak sa možno vrátiť na úplný počiatok môjho pobytu na pošte. Áno, spomeňme si, že vtedy všetky okienka stáli. Nie som si na 100% istý, ale mám pocit, že aj vtedy stála pri FO-okienku dáma s veľkou taškou a legendárnym zošitom.
Strih.
Pani vedúca videla, že ma neuspokojila. Prezradila mi preto posledné dnešné sladké tajomstvo.
"List si predsa môžete podať aj v peňažnom oddelení."
Strih.
Aby bolo jasné, je tu tretie pravidlo, tentoraz skutočne optimistické. Skúste to niekedy a dajte vedieť. Priznám sa, že nepoznám podmienky, za ktorých platí, ale za vyskúšanie stojí. Najmä ak pri všetkých listových okienkach fungujú zošity.
Strih.
Ale ja som si nechcel podať list.
Vravela ešte niečo, že predsa tá pracovníčka nemôže teraz prerušiť prácu so zákazníčkou, keď ju už začala obsluhovať. (Prečo by mala niečo prerušovať, pokiaľ je všetko v poriadku? Alebo predsa len nebolo všetko s kostolným riadom?)
"Buďte si istá, že o tom poinformujem, ďakujem, dovidenia," vychŕlil som na vedúcu a odstúpil som od sťažovacieho okienka.
Práve v tej chvíli som podľahol psychickému vyčerpaniu z boja a začal som sa potácať. Svoje miesto v rade mi ponúkla dievčina, ktorá stála pred mnou predtým v pomalom rade a do FO-radu prešla tesne predo mnou: "Veď ste stáli predo mnou." Neviem, či oceňovala moje zbytočné hrdinstvo v boji s veterným mlynom alebo videla, že už dlho nevydržím, možno sa dokonca zrútim a tak sa zľutovala. No mne sa nechcelo už stáť za protiútočnou dámou a hľadieť na ľadovo pokojnú poštovú pani.
Odišiel som a ešte radšej niečo vybavil bez akýchkoľvek problémov v neďalekom Telekome. Iste to nijako nesúvisí s tým, že Telekom je súkromný a Slovenská pošta štátna. Môže za to len moja neznalosť poštovčiny. Mne sa ju ani nechce učiť. Načo?
Aj keď... to staré dobré "koľko rečí vieš, toľkokrát si človákom" stále platí. Tak uvidím.
Doplnky pod čiarou:
* (28.4.2012, 20:15) - Ale je to podstatné. Ako som bol v diskusii upozornený, len zmena je ok a vyzerá to, že je to tak.
