Ako to je s oznamovaním prehreškov voči zákonu?

... ale to som navyše doteraz hovoril o prípade, že ten, koho sa právna norma týka, si ju skutočne preštuduje. Častokrát obyčajné prečítanie nestačí. Zákony by mali byť stručné a jasné, realita je však často opačná a bojujú s nimi i právnici (ktorí im nerozumejú kvôli odbornému obsahu), i odborníci, ktorých sa týkajú (kvôli právnickému výrazivu). No a čo keď si niekto zákon ani neprečíta?!

Priznávam sa bez mučenia, že je veľa zákonov a ďalších noriem, ktoré som v živote nečítal. Všetky normy, ktoré sa ho týkajú, asi u nás (nikde na svete) nečítal nikto. Napriek tomu platí zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Keď sa púšťam do niečoho úplne nového, jedným zo základných krokov by malo byť zistenie si zákonov, podzákonných noriem a ďalších predpisov, ktoré to niečo pre mňa úplne nové upravujú - a ich preštudovanie. Ako si však môže byť v dnešnej legislatívnej džungli človek istý, že našiel všetko? Podľa mňa je to v zásade nemožné.

Takže sa každému ľahko môže stať, že prestúpi tú či onú normu. Jeho kamarát na to náhodou príde. Čo teraz? Má bežať za šéfom, na najbližšiu policajnú stanicu, zavolať niekam? I politici v televízii sa často oháňajú faktom (parafrázujem), že ktokoľvek získa vedomosť o tom, že bol spáchaný trestný čin, je povinný oznámiť to orgánom. Ako však môžem vedieť, či to bol trestný čin alebo len priestupok, porušenie pracovnej disciplíny alebo aké ešte kategórie prehreškov voči normám existujú? Kedy to musím oznámiť? Kto môže s pokojným svedomím povedať, že presne vie, čo má kedy urobiť?

V jednej z minulých úvah som sa dostal nebezpečne blízko k vydieraniu. Ako som vtedy napísal, len matne tuším, ako je vydieranie definované. Vedel som, že existuje. Tak som sa poobzeral trochu po internete a objavil som nasledovné stránky.

Na verejnom informačnom portáli Občan.sk som našiel základné vysvetlenia týkajúce sa trestného zákona. Ďalší odkaz ma priviedol na prehľadávateľnú databázu slovenských právnych textov , nielen zákonov, ale napríklad i judikátov. Tu som ľahko vyhľadal Trestný zákon - a ouha. Samozrejme, také veľké hovädo muselo mať milión noviel a úplné znenie sa v Zbierke zákonov publikuje len raz za čas. Tak som sa aspoň pozrel do posledného úplného znenia, č. 85/2000 Z.z. a našiel v ňom § 168, ktorý presne popisuje, ktoré trestné činy je nutné oznamovať, ináč sa sami dopúšťame trestného činu:

§ 168
Neoznámenie trestného činu

(1) Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal trestný čin vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106 a 107), porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami (§ 124a, 124b, 124c), falšovania a pozmeňovania peňazí (§ 140), všeobecného ohrozenia podľa § 179, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla podľa § 180a, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 180c ods. 2, nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok (§ 187a ods. 2 a 3), šírenia poplašnej správy (§ 199 ods. 3), týrania blízkej osoby a zverenej osoby (§ 215), vraždy (§ 219), podvodného úpadku (§ 250e), zavineného úpadku (§ 250f), genocídia (§ 259) alebo používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja (§ 262), a taký trestný čin neoznámi bez odkladu prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, veliteľovi alebo náčelníkovi, potresce sa odňatím slobody až na tri roky; ak ustanovuje tento zákon na niektorý z týchto trestných činov trest miernejší, potresce sa týmto trestom miernejším.

(2) Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol oznámenie urobiť bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Uvedenie blízkej osoby do nebezpečenstva trestného stíhania však nezbavuje páchateľa trestnosti, ak sa týka neoznámenia trestného činu vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106 a 107) alebo genocídia (§ 259).

Ako som zistil nahliadnutím do neskorších noviel Trestného zákona, i tento paragraf bol dopĺňaný o ďalšie trestné činy, napr. terorizmus, , zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny a teroristickej skupiny, zločin proti ľudskosti a možno i ďalšie. Každopádne, ako sa zdá, v prípade neoznámenia iných trestných činov alebo priestupkov sa aspoň trestného činu nedopúšťame. Možno sa však dopúšťame priestupku... kurnik šopa, kto sa v tom má vyznať?

Mimochodom, keď už som mal Trestný zákon pred sebou, vyhľadal som si i to vydieranie.

§ 235
Vydieranie

(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
...

V zákone som našiel len definíciu "ťažkej ujmy na zdraví". Čo je "iná ťažká ujma", to som nemohol nájsť. Kurnik šopa... nie je to matematika.

(písané 19.2.2004)