Cynici v nás

Podľa slovníka cudzích slov je cynik necitlivý, bezohľadný človek a cynizmus je pohŕdanie morálkou, odmietanie morálnych postojov. Znie to hrozne, čo?

Pokiaľ som sa pozrel do SME blogového vyhľadávača, slovo "cynik" tu veľmi frekventované nie je, nenosí sa veľmi. Doteraz slovo ho vo svojich článkoch použili len 3 ľudia: okrem mňa ešte Juraj Draxler v kritike ostentatívnej snahy o zlepšenie sveta a známy, zatiaľ odmlčavší sa bloger Black Dragon až v piatich článkoch.

(Slovo "cynický" bolo použité viackrát.)

V pozitívnom ovzduší si všetci si radšej cynické myšlienky, ak ich majú, nechávajú pre seba. Nedajbože vyjsť s nimi na verejnosť, to môžete očakávať, že sa do vás niekto navezie. Ako sa to stalo len včera ináč veľmi mierumilovnej diskutérke germe. Odvážila sa po prvých správach z Londýna, keď ešte nebol známy rozsah tragédie, zažartovať na túto tému v diskusii k článku Petra Bigoša . Takto: "to bude parížska pomsta!" Samozrejme narážala na priklepnutie olympiády. Nato jej poradil Daltrey: "Len tak cvične... skús niekedy najprv uvažovať a až potom písať."

Keby vedel, s kým mám do činenia, možno by svoju radu povedal miernejšie. Pretože germa vôbec nie je militatným cynikom - len sa odvážila povedať to, čo jej prebehlo mysľou, ako žart.

Pritom dobre viem, ako Daltrey mohol k takému prísnemu okríknutiu dôjsť, samému sa mi párkrát podarilo nepatrične pokritizovať žartujúceho. Nuž, mea culpa, rozmýšľal som nad vecou...

Keď takto a podobne žartuje niekto, kto situáciu prežil, toleruje sa to. A ešte mnohí uznanlivo pokyvujú hlavami, ako dobre sa s tým dotyčný vyrovnal. Kedysi raz jedna moja kamarátka bola svedkom mafiánskej vraždy. Išla z kostola a v tom rachot, odniekiaľ vybehli maníci so samopalmi, ledva uskočila. Tesne po tom prišla ku mne a ešte trasúc sa mi povedala: "Predstavila som si, že mu podkladám nohu, ako na základnej škole, keď sme sa naháňali po triede, ako by sa tam rozpleštil na chodníku a tí ďalší by sa mu smiali."

Hej, keby som jej ja povedal, že "mala si ho potknúť", to by bol odsúdeniahodný cynizmus, že áno. Chlapíka so sapíkom.

Aj ja som cítil zvieravý pocit v krku,.keď sa v roku 2002, tesne po nasťahovaní do nášho mrakodrapu, rozšírili po slovenskom internete fotomontáže na tému "lietadlo tesne pred nárazom". No ale čo s tým narobím... moja kancelária je približne v dvoch tretinách výšky, takže by som bol na rane - "aspoň by som dlho netrpel" - bola moja vnútorne cynická odpoveď.

Koľkí neuvažujú predtým, než niečo napíšu, povedia, urobia? Alebo ešte viac - kto uvažuje vždy? Koho z nás nikdy žiaden cynický výrok nenapadol, kto nikdy žiaden nepovedal, nezasmial sa na cynickom vtipe? Málokto nemá v sebe "cynické ja". Ten nech hádže kameňom... a to hovorím i k sebe. Vravte si, čo chcete, som presvedčený o tom, že i väčšina tvrdo žartujúcich v skutočnosti súcitia s obeťami, nešťastníkmi, smoliarmi, lúzermi a ktovie kto ešte býva predmetom cynických žartov.

Inou otázkou môže byť, či je to vtipné. To je samozrejme vec pohľadu. Čo je vtipné podľa jedného, podľa druhého je suché, blbé, hlúpe, detské, humusné a naopak. Podľa mňa vtipná cynická hláška je vtipná....

Nakoniec dve vygooglené zaujímavosti. Viliam Klimáček v jednom interview povedal: Cynizmus je karate nesmelých.

Občas cynizmus vyplodia i stroje. Napríklad tu si môžete prečítať o tom, akú kontextovú reklamu pridal automat k správe o tragédii v Beslane. Aj keď - je to cynické, keď o stroji ťažko možno povedať, že pohŕda morálkou a morálnymi postojmi?

(písané 8.7.2005)