Iná realita banky

-=-=-=-=-=-=-=-=-

Dnes na obede sa rozprúdil jeden z dvoch najčastejších typov konverzácie. Nebavili sme o odborných veciach (to je ten prvý typ), ale navzájom sme sa doberali.

Kolega sa chváli, že má novú vŕtačku. Doniesol ju domov a bol sklamaný, že po ňom ani pes neštekol. Žiadne žiariace očká detí. Manželka len otrávene prevrátila očami, akože ďalšia haraburda.

"Kedysi, pred 20 rokmi, by si išli oči vyočiť a brali by mi ju z ruky. Ešte aj švagor by na návštevu došiel, aby si ju pozrel, ech..."

"Možno keby si vytiahol z pivnice motyku, tak by tí mladší mohli hádať, čo to je. Určite by ich to zaujalo."

Kolega smutne pokýval hlavou. Lenže vtipálek sa nedal:

"A keby si návštevám ukázal, ako to funguje, tak už by nikdy neprišli."

A kolega sa hlboko zamyslel...

-=-=-=-=-=-=-=-=-

Štrajk lekárov. Netušil som, ako mi zasiahne do profesionálneho života.

Máme teraz roboty vyše hlavy. Myslím, že je to najbrutálnejší rok, odkedy v banke robím. Navyše nejakí kolegovia z najrôznejších príčin vypadli, nie sú k dispozícii a tak mám čo robiť ako so s vlastnou robotou, tak s prideľovaním mnohých vecí. Práve tento týždeň sme odštartovali dve dlhodobejšie záležitosti, do ktorých oboch je zainteresovaných do 10 ľudí, študovaní manažéri by povedali, že projekty.

Vďaka štrajku mi nevypadol jeden dôležitý člen tímu. Mal ísť na plánovanú operáciu, v utorok. Zdá sa, že z toho nič nebude. Je to super...

STOP! ERASE AND REWIND! To bol len čierny humor.

Samozrejme by som bol radšej, keby kolega absolvoval operáciu, ako plánoval. Rozhodne mu neželám zhoršenie toho, čo mu idú operovať, sám neviem, čo to je. Možno koleno a možno žalúdočný vred, čo ja viem? Jeho prípadný chýbajúci človekotýždeň nás nepoloží.

Kto vie, či sám nebudem lekára potrebovať už dnes večer? Dúfajme, že tí slúžiaci stihnú všetko, čo treba.

(písané 7. apríla 2006)