Nie je a priori nič zlé na tom, že sa medzi touto literatúrou vyskytujú aj kusy napísané samotným učiteľom. V mnohých, najmä novších odboroch, to býva jediná dostupná kniha v slovenčine, šitá na mieru kurzu a pod., ale ...
... poznám aj opačné prípady, z ktorých priam kričí konflikt záujmov. Študenti si dokonca museli kúpiť nové knihy a učiteľ to kontroloval. Kto nekúpil, mal problémy.
Dnes som naďabil na článok Iana Ayresa , profesora na Yale. Svojim študentom vracia peniaze, ktoré dostane od vydavateľstva za každú predanú kópiu knihy. Samozrejme len za nové.
V diskusii sa objavilo niekoľko ďalších spôsobov, ako učitelia môžu takýto konflikt záujmov riešiť, či už v podobe skúsenosti alebo v podobe nápadu.
Stretol sa niekto s ničím podobným u nás? Alebo je to predsa len skôr v lepšom prípade neutrál alebo v horšom v rovine "kúpte, lebo ináč!"?
Konflikt záujmov u kníh, ktorých autormi sú učitelia
Učitelia na začiatku semestra dávajú žiakom zoznam povinnej/odporúčanej literatúry, ktorú je kvôli výuke/zápočtu/skúške nutné/potrebné/vhodné prečítať/rozobrať/nabifliť.