Majstrovský kúsok personálnej politiky

V dnešných časoch, v Bratislave, sa u mladého človeka dá už päť rokov označiť za slušnú vernosť. Tá bola vždy odmenená pevne stanoveným platom plus minimálnou zmluvnou odmenou. Napriek dôslednému plneniu pracovných povinností, pravidelným cezčasom a ďalšiemu sa nikdy nekonala žiadna mimoriadna odmena. Či sa pracovníci snažili viac alebo menej, či boli schopnejší viac alebo menej. Až pred časom sa už na to nemohol jeden z nadriadených pozerať a najpracovitejším niekde naškriabal zopár peňazí navyše. Nič moc.

Známej došlo, že v tejto firme sa už ničoho nedočká a tak sa po druhej vážnej ponuke na zamestnanie inde rozhodla - áno. Podala výpoveď a v súčasnosti je vo výpovednej lehote. Tá beží do konca januára, od 1. februára nastupuje na novom mieste.

Prirodzene, keďže veľa vecí robila ako jediná vo firme, všetci majú záujem, aby vyškolila svojho nástupcu. Jej to nevadilo. Až do minulotýždňového vianočného večierka. Myslela si, že ju na ňom porazí. Čo sa stalo?

Šéf predstavenstva oznámil potešeným zamestnancom po prvý raz za celé roky mimoriadnu novoročnú odmenu. Tá sa vypočíta podľa rokov, ktoré každý zamestnanec vo firme funguje, čím viac, tým viac. Forma výpočtu naznačuje, že skutočne ide o odmenu za prácu vykonanú za celé roky v prospech firmy, nie len také malé motivačné prilepšenie. Malý háčik - tí, ktorí sú vo výpovednej lehote, na odmenu nemajú nárok. Ani moja známa.

Prišla o pekný balík peňazí, približne dva mesačné platy. To človeka mrzí. Nie, presnejšie, to je človeku ľúto a zároveň je naštvaný. Na celý svet, debilné vedenie, svoju smolu a ja neviem čo ešte. To človeku pokazí vianočný večierok, nie?

Vravíte si ... to je ťažké prekúsnuť, že? Je, ale možno by sa dalo. Nebyť cynizmu. Možno nechceného, ale cynizmu.

Jeden z najvyšších šéfov, nadriadený v priamej línii, sa počas večierka zastavil pri ich stole. Začal kydať o tom, ako im veľmi bude chýbať, ako si vážil jej prácu, cenil si ju, a že sa môže vždy vrátiť... no nevychrstli by ste mu víno do ksichtu? Celé roky ani slovo a teraz, keď odchádza, koľká zrazu starostlivosť...

Otázka je teraz, ako veľmi bude motivovaná zaúčať svojho nástupcu, keď vidí, ako všetci okolo nej, aj tí úplne blbí a neschopní zobrali balík peňazí a ona o najväčší prišla. Podľa mňa jej motivácia bude záporná, ako ju poznám, zatne sa a plánovite nebude robiť nič. Naopak, možno očakávať, že ešte dlho si na svojho ešte súčasného zamestnávateľa nenájde v spoločnosti akceptovateľné označenie.

1. poučenie: Nepodávajte výpoveď pred koncom roka. (Poznám ešte druhého človeka, ktorý už dávnejšie kvôli nevhodne načasovanej výpovedi prišiel o mastnú odmenu, ale ten našťastie nebol až v takej slabej finančnej situácii.)

2. poučenie: Pokiaľ vo firme neohodnotia dostatočne vašu prácu a kolektív nestojí za zotrvanie, berte sa kade-ľahšie čím skôr, pokiaľ máte možnosť. Nemám na mysli len hodnotenie finančné, ale aj slovné - pochváli vás šéf, dá vám najavo, že vie, že si svoju prácu robíte dobre a že si to cení?

Pozn. Keďže prípad je ešte živý, nechám si meno známej i firmy pre seba. Jej známi i tak budú vedieť, o čo ide, ostatným by meno i tak moc nepomohlo. Povedala mi síce, aby som napísal všetko, aj s menami, ale myslím, že z nej hovorilo veľmi veľmi veľmi veľké rozhorčenie a už zajtra by mohla ľutovať... to viete, keď sa ľuďom siahne na peniaze, naštvú sa - a keď sa im siahne na veľké peniaze, naštvú sa veľmi.

(písané 17. decembra 2005)