Zdravím čitateľov Jurovho blogu. Nie som natoľko „plodný“, aby som uživil vlastný blog, ale prihodila sa mi „policajná príhoda“, o ktorú mám potrebu sa podeliť. A tak som Jura využil (alebo zneužil?) na jej uverejnenie. Ani nie tak kvôli vlastnému pocitu istej krivdy, skôr z dôvodu, že na negatíva v spoločnosti poukazovať treba, inak sa nič nezmení. List v podobnom „duchu“ som poslal aj na príslušný policajný zbor. A teraz už k samotnej skutkovej podstate môjho „zločinu“.
V sobotu, 26.11.2005 asi o 11:50 som bol v Trnave na hlavnej stanici vyzdvihnúť svoju mamu a babku mojich 3 malých detí (2-7 rokov). Zobral som deti zo sebou, lebo jednak mi ich nemal kto postrážiť a jednak je návšteva železničnej stanice pre malé deti zážitok. To som ešte netušil, že to bude zážitok aj pre mňa.
Zaparkoval som na parkovisku pred stanicou a išiel som aj s deťmi pre babku. Bolo čerstvo nasnežené a teplota okolo 5-7°C, takže som mal problémy sa s tromi malými deťmi doslova prebrodiť cez roztopený sneh, ktorého tam na parkovisku bolo po členky (skutočne nepreháňam) a deti mali z tejto „prechádzky“ premočené nohavice do polovice lýtok. Takže keď sme išli už aj s babkou naspäť do auta, nechal som ich pri ceste a išiel som cez jazierko pre auto sám, aby som ich „dôstojne“ naložil do auta.
Priznávam, že som pri tom porušil vyhlášku a zastavil som v jazdnom pruhu vyhradenom pre MHD (aby som bol úplne presný, myslím, že do toho jazdného pruhu bol zákaz vjazdu okrem MHD a dopravnej obsluhy). Zdržal som sa tam asi minútu (široko ďaleko nebol žiadny autobus) a odišiel som preč.
Na toto však pri výjazde striehli dvaja bdelí policajti a vyberali pokuty – jeden z nich bol Radko Schwarz - os.č. 40040 (asi funkčne vyššie postavený, pretože ten druhý, ktorý vonku odstavoval autá, sa stále vyhováral, že on o ničom nerozhoduje). Za normálnych okolností nemám proti tomu žiadne výhrady a som tej mienky, že pravidlá dodržiavať treba. Ale zdá sa mi podlé a nehodné ochrancov zákona zameriavať sa na takéto priestupky, keď človek v podstate ani inú možnosť nemá. Ak by som tam bol sám, alebo by mi v ceste nestála 10 až 15 cm hlboká súvislá kaluž vody, nezišlo by mi ani na um porušiť toto dopravné obmedzenie. Konal som tak vyslovene „z núdze“. Viem, že pred zákonom ma to neospravedlňuje, ale aj tak si myslím, že som bezpečnosť dopravnej premávky nijako neohrozil a necítim sa byť vinný.
Dostal som pokutu, ktorá mi sama o sebe ani tak nevadí. Oveľa viac mi vadí, že na cestách je strašne veľa kritických miest, kde by dohľad polície mohol prospieť bezpečnosti cestnej premávky, ale títo „tiež ochrancovia“ si vyberajú takéto dosť čudné miesta na vyberanie pokút. Takto si službu verejnosti nepredstavujem. A ani v poslednej dobe toľko propagované budovanie dobrého mena polície. Okrem toho pokuta má byť predovšetkým výchovný a nie reštrikčný prostriedok, čo sa o tomto prípade povedať nedá.
Pozýval som vyššie uvedeného pána policajta, aby sa so mnou išiel prejsť po tom parkovisku, ale z teplého auta sa mu vyliezť nechcelo. Zvláštne sa mi zdalo aj to, že akonáhle ma „zinkasovali“ a vypýtal som si jeho osobné číslo, tak sa zrazu začali ponáhľať a zo svojho stanovišťa ušli skôr ako som stihol nastúpiť do svojho auta. Tak dúfam, že mali z „poctivo vykonanej práce“ aspoň dobrý pocit.
(písané 30. novembra 2005)
