Máte namierené do nemocnice? Pozor na novinárov!

Otázka, ktorú si kladiem určite spolu s mnohými: ako sa cítia obyčajní ľudia, ktorí sú hospitalizovaní, prípadne ktorých postihlo takéto nešťastie a vie o tom prakticky celé Slovensko? Nejde o to, že televízia o tom informuje, už sme videli aj horšie veci. Snažiť sa získať informácie, to je presne to, za čo sú novinári platení.

Ale ako je možné, že personál nemocnice o tom čokoľvek, aj to najmenšie, hovorí do kamery? V tomto prípade hovorkyňa nemocnice informovala, že pacientka podpísala vyhlásenie, podľa ktorého si neželá medializáciu. Na informacie o zdravotnom stave je uvalené informačné embargo.

Čo???

Znamená to snáď, že informovať o čomkoľvek širokú verejnosť je štandard, súkromie bežne neexistuje (spomeňme na Pane, vy jste vdova! a "pardon, mám novinářskou legitimaci" , takže dotyčný perohryz bez zábran vliezol Otisovi až do obývačky) a pacient sa musí ozvať, keď si to neželá?! Nie je snáď zdravotný stav jednou z najsúkromnejších informácií?!

A ako je potom možné, že sme sa napriek výslovnému matky dozvedeli o tom, že deti sú zrastené bruškom a majú spoločnú pečeň?

Je veľmi ťažké pre pacienta a jeho rodinu na jednej strane očakávať od lekárov a ostatného personálu špičkovú starostlivosť, na druhej riešiť podobné úniky informácií. Malo by byť preto prioritou vedenia nemocnice motivovať zamestnancov, či už cukrom alebo bičom k absolútnej mlčanlivosti. Nehovoriac o tom, že aj vedenie nemocnice by malo mlčať.

Ešte mi napadá, že v prípade fakultnej nemocnice by mohli byť postupy trochu iné, kvôli výuke. Ale informovanie televízie nemá s výukovým procesom nič spoločné.

Nakoniec je možné, že v našom Absurdistane je všetko inak a niekto mi to v diskusii vysvetlí...