Chodil som do prvej triedy s rozšíreným vyučovaním matematiky s celokrajskou pôsobnosťou, ktorú kedy otvorili na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. (V rokoch predo mnou taká trieda bola v Žiline.) Z tohto dôvodu nebolo celkom jasné, ako ku nám pristupovať. Pre ostatné triedy sme boli kockáči. Profesori tiež hľadali ten správny prístup.
Zhodou okolností nám dali triednu profesorku, ktorá nemala nič spoločné s matematikou, bola slovenčinárkou. Pani profesorka Fremalová bola, ako sa dakedy hovorí, prísna, ale spravodlivá . Občas sa stalo, že nám niečo nechcela dovoliť... vtedy nám to na rovinu povedala. Napriek tomu - ba možno práve preto - mám na ňu samé dobré spomienky.
Vrátim sa však ku gymnáziu ako takému. Jedným z jeho zvláštností boli parapetné dosky. Prikrývali radiátory a kvôli prúdeniu vzduchu (?) boli dierkované. Tieto dierky boli pekne usporiadané do radov a mali priemer o chlp väčší ako česko-slovenské dvojkoruny. Výsledok: vymysleli sme si hru, kríženca guličiek, biliardu a ja neviem čoho, pointa ktorej spočívala v odrážaní mincí do dierok. Zvonku to mohlo vyzerať, že sme hrali o peniaze, no v skutočnosti to bolo z čistej pasie a hazard u nás nikdy nekvitol.
Mince sme využívali ešte pri inej hre. Pri nej sme si hádzali mince popred tabuľu, snažili sme sa trafiť bránky, ktorú tvorili radiátory. Hod musel byť štýlový. Samozrejme toto sa dialo cez prestávky. Pravda, zväčša sa hra pretiahla až do hodiny a občas sme si to slovne zlizli. Ešte "inteligentnejšou" hrou hodnou matematických mozgov bolo ohadzovanie sa špongiou. Raz som sa do nej tak vžil, že som sa pri uhýbaní oplieskal hlavou o skrinku...
... a tým som dostal šancu spoznať Novú nemocnicu zvnútra. Ležal som tam týždeň, i keď mi dohromady nič nebolo, len ma pozorovali. Teda, škola bola krajšia. I keď nie nejako prevratne. Komplex budov bol pomerne mladý. Všetky okná boli kovové (tuším hliníkové) a jeden z mojich spolužiakov sa niekoľkokrát vyjadril, že toho, kto navrhol tepelne tak nehospodárnu stavbu, by dal zavrieť. Radikálnosť mladosti.
Čo je dnes nového na gymnáziu? To by ma vážne zaujímalo. Napísal som na kontaktnú adresu na vyššie spomínanom webe, ale keďže sú prázdniny, možno to chvíľu potrvá. Ak viete, napíšte.
(písané 12. júla 2005)
Moje gymnázium (1. časť)
Tento týždeň som náhodou zablúdil na stránku svojho gymnázia. Je to už pekne dávno, čo som opustil jeho lavice (14 rokov), napriek tomu sa mi okamžite obnovili niektoré spomienky.