Na úvod by som chcel poznamenať, že beriem vieru druhých ľudí vážne. Rešpektujem ju a vážim si, pokiaľ niekto koná v súlade s tým, čo akýmkoľvek spôsobom proklamuje. Na druhú stranu, pokrytectvo mnohých ľudí (čítaj akožekresťanov) si priamo žiada neustále poukazovanie na rozpor medzi ich slovami a konaním.
No ale nechcem byť brutálne vážny, skôr naopak, rád by som to trochu odľahčil. V rádiu okrem iného hovorili o procedúre zápisu na náboženstvo na základných školách ešte za socíku. U nás to prebiehalo štandardným spôsobom, súdružka učiteľka jeden krásny (alebo bol škaredý? - neviem presne) deň oznámila celej triede, že sa bude konať zápis na náboženstvo, že aby sme si to premysleli s rodičmi a že na druhý deň sa nás popýta, že kto bude chodiť.
Bol som zvedavé dieťa, aktívne vďaka výchove a tak som chodil aspoň na tisíc rôznych krúžkov. Keď nastal čas zisťovania záujmu o náboženstvo, tiež som sa prihlásil. Súdružka učiteľka išla do virtuálnych mdlôb. Len si to predstavte, jednotkár triedy, ktorého mama pracovala ako vedúca v pionierskom dome, sa hlásil na náboženstvo. Už si nepamätám presne, ako sa to vyriešilo, viem, že tam boli nejaké telefonáty škola-rodičia a mňa sa pýtali, že prečo som sa prhlásil... bola v tom len zvedavosť a zvýšená detstká aktivita. A nič, na tento krúžok som teda nechodil.
O dáky rôčik som už zanietene viedol spor so spolužiakmi, ktorí naň chodili. Tvrdili, že pán Boh sedí na obláčiku, odtiaľ všetko sleduje... a keď leteli kozmonauti, tak sa vraj schoval až za Mesiac. Toto si dovolili povedať dieťaťu, ktoré v tom čase už malo prečítanú hrubiznú Grygarovu knihu o vesmíre... krik, ktorý sme robili v šatni pri prekrikovaní sa, prilákal učiteľov a tí všetko rozsekli príslušnými poznámkami do žiackych knižiek. Už v tom čase sa ukazovalo, že mňa a veriacich delí hlboká priepasť, ktorú asi nikdy nebudem schopný prekročiť a byť jedným z nich.
A zatiaľ som ju neprekročil. To však neznamená, že sa nedokážeme tolerovať, nakoniec väčšina z mojich priateľov sú z môjho pohľadu "praví" veriaci - a sú to skvelí ľudia.
(písané 1.5.2005)
Moje stretnutia s náboženstvom
V sobotu doobeda som v rádiu počul rozhovor s kňazom. Časť rozhovoru sa týkala vyučovania náboženstva, teraz, ale i za socíku. Som síce ateista, napriek tomu sa nájde pár mojich osobných skúseností s náboženstvom. Ten rozhovor vo mne vyvolal spomienky, ešte z detstva, o tie sa teraz idem podeliť.