Neskúšanky nie sú ok

Stručne citujem:

Ak žiak riaditeľovi školy vyrozpráva obsah knihy, ktorú prečítal, dostane takzvanú neskúšanku. Ak ho potom ktorýkoľvek učiteľ vyvolá a on tuší, že by odpoveď nedopadla dobre, môže neskúšanku použiť.

Možno sa vám to zdá ako dobrý nápad. Miestna knižnica sa zaplnila horlivými čitateľmi. Aj menej literárne zapálení žiaci si radi oddýchnu od skúšobného stresu.

Ale čo na to ostatní učitelia? Určite sú nadšení, že im čítacia kampaň zasahuje do bežného vyučovania.

A čo na to rodičia? Nemali by to byť práve oni, kto by mal dieťa viesť k láske k literatúre? Ak majú záujem, aby ich dieťa bolo vzdelané... Ale ak je to fakt len na škole, tak sme to pekne dopracovali - neskúšanky?

To je láska k literatúre? Ani náhodou. O láske k literatúre tu nemôže byť ani reči. Toto je čistý obchod. Toto sme chceli, Slováci?

Viete, toto všetko píšem z pozície človeka, ktorý knihy miluje. Čítam ich od detstva, píšem o nich , odkedy mám blog. Som presvedčený o tom, že čítať sa oplatí. Nie kvôli známkam. Pre poučenie, pre vzrušenie, pre upokojenie, pre všetko to, čo knihy dokážu ponúknuť samé o sebe.

Na toto všetko však je podľa mňa dostatok priestoru v rámci bežnej slovenčiny. Stačí trochu oživiť povinné čítanie. Voľne voliteľné knihy.

Nebude dlho trvať a obchod splodí ďalší obchod. Neskúšanky sú síce na meno, ale získať informácie o obsahu knihy sa dá aj ináč ako ich prečítaním. Cena za informácie je v tomto prípade lákavá.

Ale možno sa sa mýlim. Som zvedavý na vaše názory.