Nezabudnuteľná Nezábudka

Boli sme varovaní, že v Tatrách sa nemusíme stretnúť s práve ideálnymi službami. Boli sme pripravení na možné nedostatky a vzhľadom k okolnostiam sme sa zariekli, že si dovolenku nenecháme ničím pokaziť. Podarilo sa, prakticky všetko sme zvládli s humorom a dobrou náladou. Avšak nie som si istý, či by to rovnako brali iní hostia...

Už prvý večer sme sa stretli s tromi zaujímavosťami. Po príchode do izby sme zistili, že je v nej pomerne tma, možno jedna žiarovka bola vypálená. Zašiel som preto na recepciu poprosiť o žiarovku. Za pár minút dobehol zamestnanec a vraví, že má len 40-wattovú, ale že hneď ráno (v pondelok) kúpi. Bohužiaľ mu to do štvrtka, kým sme odchádzali, nejak nevyšlo.

Moja milá je v estetike odborníčka, takže rámcovo zhodnotila interiér. Veľmi pekný nábytok - ale nehodiace sa dvere snáď nieľko desaťročí staré, obidve so zvyškami nejakého lepidla na rúčkach. Ako vravím, veľmi pekný nábytok, ale to zahŕňa len skriňu so šuflíkmi, posteľ a taburetku. Kreslo či písací stôl, ktoré by mali byť v trojhviezdičkovom hoteli ? Zabudnite. Rovnako sa odporúča zabudnúť na nepretržitú službu na recepcii (hostia sa láskavo prosia nosiť kľúče so sebou, pretože hotel sa zamyká o desiatej večer) a výmenu osušiek po dvoch dňoch...

Dobrá bola historka s hotelovými preukazmi. Po príchode si mladá recepčná požičala naše občianske preukazy, aby si nás mohli zapísať. Vraj druhá recepčná nám vypíše hotelové preukazy. Ráno nám tá druhá povedala: "Vypíšem vám tie preukazy." Večer: "Vypisujem vám ich." V utorok ráno: "Už budú hotové tie preukazy." V utorok večer: "Vaše prekazy, poďme sa na ne pozrieť..." A dostali sme ich, už to netrvalo viac než pár minút.

Jedným z ofukovaní, ktoré sme mali zaplatené, boli raňajky do postele. Ráno zaklopala dvojica miestnych a doniesla nám dva podnosy s jedlom. Skutočne dobré, vychutnávali sme ich. V pondelok večer po návrate z výletu sme síce podnosy na izbe nenašli, už ich upratovači vyniesli... na chodbu na stôl pred izbu. V utorok večer po ďalšom výlete sme ešte podnosy so zvyškami na izbe našli. Vyložili sme ich na ten istý stôl vonku a na recepcii povedali, že by ich mohli odniesť. Bolo treba povedať ešte raz, pretože sa niekoľko hodín nikto ochotný premiestniť ich do kuchyne nenašiel...

Ďalším ofukovaním, na ktoré sa tešila najmä moja milá, bol Vitálny svet. Na kľúč postavený dole v pivnici ponúka suchú saunu, bylinkovú a eukalyptovú inhalačnú saunu, tepidárium a vírivku (do ktorej musia ľudia vstupovať nahí, plavky nie sú povolené). Otvára sa 4x do týždňa od 19. do 21. hodiny pre všetkých hostí, ktorí môžu využívať všetko - teda okrem situácií, keď atrakcie využívajú hoteloví zamestnanci, ako nám to predviedli v pondelok vo vírivke nasadené tri miestne Grácie (dve z nich z recepcie). A ešte okrem situácií, keď niektoré atrakcie nejdú, kvôli poruche, napríklad eukalyptová sauna v pondelok. Pravda, správca podzemia - rehabilitačný pracovník - okamžite zariadil opravu a v stredu už eukalyptus rozvoniaval.

Poslednou zábavkou bola stredajšia romantická večera. Plánovali sme o siedmej vyraziť do Vitálneho sveta, takže sme nabehli už o šiestej - a bolo nám dopriate nenáhlivé tempo. Už o 19:20 sme sa rozhodli odísť napriek tomu, že sme ešte nedostali na stôl všetko. Predsa len sme sa trochu najedli, na rozdiel od hostí z Česka, ktorí na polievku márne čakali viac ako pol hodiny, čo pri piatich obsadených stoloch a najviac pätnástich hosťoch trošku moc. Naše hlavné jedlo nebolo práve vriace, dokonca by sa dalo povedať, že bolo úplne studené. To nedodalo veľkú presvedčivosť vysvetleniu (viditeľne trápne sa cítiaceho) čašníka, že meškal kuchár. Hm.

Pripúšťam, že viaceré z uvedených skúseností mohli byť spôsobené medzisezónou. Nie sú ľudia. A tí čo boli, boli fakt milí, kedykoľvek sme niečo potrebovali, reagovali s úsmevom. Len sa občas nepodarilo dobrý zámer dotiahnuť. Ináč povedané, je ešte čo zlepšovať. Napriek tomu...

Nezábudka pre nás zostane nezabudnuteľnou.