Poslanci vedia čakať v rade

Moje lietadlo malo odštartovať o 7.10, na letisko som prišiel asi o šiestej. Sky Europe má v tom čase niekoľko letov, niektoré niekedy meškajú. Aj nášmu ohlásili asi polhodinové meškanie, takže bolo jasné, že mám hromadu času. Preto ma neznervóznil ani rad 40 ľudí na vybavenie.

Obzeral som sa. Ako prvá mi padla do oka smietka. Keď som ju vybral, podla mi doň Monika Beňová. Kráčala smerom k začiatku radu, potom pochopila, že všetci v ňom čakajú na odbavenie Sky Europe a prešla pekne na koniec, bola asi o tri miesta za mnou.

Po chvíli prišiel Árpád Duka-Zólyomi. Z rečí, ktoré viedli, som si domyslel, že s nimi bol minimálne jeden ďalší poslanec. Tvár mi však nič nehovorila. Leteli do Stuttgartu. Len sa domýšľam, že je to optimálna kombinácia rýchlosť & cena & pohodlie pre cestu na rokovanie EP, lebo Strasbourg je v podstate hneď za hranicami.

Rad sa pomaly posúval. Zahol a vtedy som uvidel i Petra Šťastného, ktorý tiež sporiadane čakal na svojom mieste.

A potom to prišlo. Zamyslel som sa na chvíľu a po chvíli som zazrel tesne pri pultíku pre odbavenie pani poslankyne Irenu Belohorskú a Edit Bauer. Objavili sa tam ako šibnutím prútika. Už-už som sa chcel naštartovať a začať rečniť, aj verejne.

Našťastie pre moje ego, ktoré by neprežilo verejné zahanbenie, som sa s rečnením oneskoril. K pultíku sa začali posúvať ďalší ľudia, niektorí kvôli veku zjavne nemohli byť poslancami a bolo ich dohromady viac ako 14. Ukázalo sa, že to bola zriadenkyňa Sky Europe, kto začal dopredu volať ľudí letiacich do Stuttgartu. To bol ten šťastný let, ktorý nemeškal - a letecká spoločnosť ani meškať nechcela.

Výsledok? Prednostne boli odbavení všetci cestujúci do Stuttgartu (vrátane spôsobne čakajúcich disciplinovaných poslancov) a tiež niekoľko ľudí, ktorí sa vo vzniklom miernom chaose presunuli vpred, i keď leteli inam. Bolo im to platné ako hadovi bicykel, na svoje lietadlo si tak či tak počkali. Nemá zmysel písať, aby sa nad sebou zamysleli...

... zamyslel som sa však trošku nad sebou a nad skutočnosťou, aké to je, keď niekto medzi nami má verejne známu tvár. Nemá to ľahké. Keby sa poslanci predbiehali, pravdepodobne by som teraz písal štipľavý popis ich bohorovného správania. Keby robili to či ono negatívne, reportoval by som o tom ako divý. Keby ktokoľvek známy robil niečo zlé, asi málokto by si nechal ujsť príležitosť napísať o svojom pozorovaní.

Lenže čo teraz, keď sa známi ľudia správajú, ako sa má, správne, slušne? Zaujíma to niekoho?

Povedal som si pevne, že by malo. Práve preto o svojom zážitku píšem. Nikto mi za to neplatí, nie som ich hovorca, nie som príjemca ich pomoci, za iné veci mám Európsky parlament trochu v zuboch , ale títo ľudia sa v tomto prípade správali správne a ak náhodou niekto videl, ako išli dopredu a myslel o nich svoje (zlé), tak tu je vysvetlenie. Logické, jasné.

(písané 9. júna 2005)