Prejsť na červenú

Bolo neskutočné teplo. My v oblekových dlhých nohaviciach, to sa nikomu nechcelo tráviť mimo tieňa viac času než je nevyhnutné. Čakať na slnku pred prechodom, keď svieti červený panák? A nejde žiadne auto? Niekto vydržal, niekto nie a prešiel, aj keď signál vravel "Stoj". Možno sa spýtať takto: je nutné dodržiavať takúto červenú? Koľkí chodci to skutočne robia, i keď vidia, že by bezpečne prešli, široko-ďaleko žiadne auto?

To navodilo všeobecnejšiu otázku dodržiavania svetelných signálov. Postupne sme pritvrdzovali podmienky.

Predstavme si vodiča auta. Prichádza k semaforu, na ktorom svieti zelená. Naskočí žltá, už by musel tvrdo brzdiť, aby zastal, skočí červená, no on ešte vojde do križovatky. Toto je (bohužiaľ?) úplne bežná vec. Väčšinou ani nie je nebezpečná, takty semaforov bývajú nastavené s rezervou, iný smer do toho nevletí.

Teraz si namodelujme prázdnu prehľadnú križovatku, auto príde na krvou žiariaci semafor. Vidí, že nikde nikto, ani človiečika, ani autiačika. No bude čakať? Občas vyrazí. Aký je tu rozdiel oproti chodcovi, ktorí urobí to isté, ba dokonca to robí veľmi často?

Zmeňme kulisy. Auto je to isté, červené svetlá sú dve, vedľa seba, pekne blikajú. Raz jedno, raz druhé svieti a niečo signalizujú. Že niekedy v blízkej budúcnosti pôjde po koľajniciach vlak. Ale veď je vidno na obe strany, nikde žiaden železný tátoš. Nič ešte nejde.

Stop... toto si vraveli mnohí z tých, ktorí krátko na to skončili pod kolesami rušňa, ktorý ich tlačil ešte pekných pár desiatok až stoviek metrov po koľajniciach. Medzi populárne cynické posledné vety by sa dala zaradiť aj táto: "Tie svetlá sú pokazené."

Dodržiavanie svetelných znamení je podľa zákona vyžadované a len policajt zriedkakedy riadiaci dopravu má vyššiu prioritu. Napriek tomu ich asi všetci porušujeme, každý v inej miere. Niekedy si pripadám ako hňup (a tento týždeň som bol upotený hňup), keď stojím pred prechodom, cez ktorý sa trúsia chodci napriek červenému panákovi. Autá trúbia, ale kto by sa vzrušoval, veď ho neprejde, veď ho vidí.

Zákon je jasný... napriek tomu sa niekedy jeho dodržiavanie zdá byť výnimkou než pravidlom. Je to o zdravom rozume? Alebo o čom? A kde je hranica?

(písané 27. júla 2006)