Také normálne rokovanie

V mojom rebríčku zábavných momentov sa na tretie miesto dostala úvaha vedúceho jednej časti rokovania, keď zhŕňal, k čomu sme po debate dospeli. Na začiatku boli dva extrémne návrhy dvoch proti sebe stojacich skupín. S prvým riešením bola spokojná jedna skupina a druhá veľmi nespokojná. Druhá alternatíva mala presne opačné sympatie. Výsledkom rozhovorov bol kompromis, s ktorým boli nespokojné obidve skupiny - a ten sa ako veľmi dobrý návrh prijal: "Good, excellent!"

Ako pre koho. :-)

Všetkých nás pobavil jeden z veľkých šéfov, ktorý v svojom diskusnom príspevku nadviazal na predrečníkov. Rozvíjal ich myšlienky a keďže sa viditeľne rád počúval, dostal sa v hlasnom uvažovaní veľmi ďaleko. Na konci reťazca logických úvah sa pozrel do papierov, ktoré mal na rokovanie pripravené a potom skonštatoval: "Uhm, ehm, teraz vidím, že to hovorím presný opak toho, čo mi napísali moji ľudia, uhm, ehm, budem si to ešte musieť premyslieť..."

Ale cenu Oskára vtipkára by som venoval neznámemu autorovi testu požiarneho poplachu. Práve v strede jedného "zásadného" prejavu sa ozvali reproduktory kdesi nad nami: "Nasleduje test vyhlásenia požiarneho poplachu. Pokiaľ nepočujete toto hlásenie alebo nasledujúci signál, volajte, prosím centrálu budovy na 7777," zaznel inteligentný oznam a nasledovali dva rôzne alarmy s opakovaným vysvetlením, že toto je len test a nie je nutné podnikať žiadne kroky.

Skončili, všetci sme si asi v duchu klepali na čelá a zaklincovali to predsedajúci s hovoriacim rečníkom:

"OK, John, ja som ťa prerušil, teda vlastne nie ja, budova ťa prerušila, môžeš pokračovať."

"Hm, aj by som, ale keď ja už neviem, čo som chcel povedať," (asi umieram, pri zásadnosti onoho prejavu sa ani nečudujem) "rozmýšľal som nad tým, ako mám vedieť, že mám zavolať, keď ich nebudem počuť..."

(písané 11. marca 2006)