To najcennejšie, čo škola má

Cez víkend som bol mimo Bratislavy, mimo internetu, mimo bežných starostí. V sobotu poobede som s mojou milou robil veľký rodinný nákup pre jej rodičov. Na poslednú chvíľu som si od pokladne skočil kúpiť sobotňajšie SME, že reku pozriem si šachovú rubriku, ktorá býva práve v sobotu. S ňou som samozrejme dostal celé noviny, tie som čítal večer a dnes ráno.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (11)

(Šachová rubrika ma príjemne prekvapila. Predvádzala nezvyčajnú figúru, s ktorou sa v normálnom šachu nestretnete. Cvrček sa na šachovnici vyskytuje v tzv. exoúlohách, teda presne v tej kategórii šachových úloh, ktorým sa venujem. Je asi čas cvrčka uviesť aj v mojej vlastnej rubrike Kompozičný šach .)

V novinách ma zaujalo viacero článkov. Spomeniem dva, u ktorých som očakával veľkú diskusiu v internetovej verzii. Rozhovor s Patrikom Tkáčom z J&T v tomto smere nesklamal, 168 diskusných príspevkov je na víkend dosť.

Ale titulok Obchodné akadémie sa boja o meno akosi žiadneho diskutéra nezaujal. Ani obsah článku. Pritom je pre dnešné školstvo symptomatický.

Stručne povedané, hovorí aj o tom, že ministerstvo školstva pripravuje novú vyhlášku o stredných školách, v ktorej už neexistujú obchodné akadémie (OA). OA by sa museli premenovať, a to by prinieslo celý rad problémov. Citujem z článku riaditeľa OA z Považskej Bystrice a zástupkyňu zo súkromnej OA z Bratislavy:

Ešte viac ako zbytočné papierovanie však Kováčikovi prekáža, že škola príde o „značku“, teda o to najcennejšie, čo má. O obchodné akadémie je každoročne veľký záujem deviatakov. Tento rok bol dokonca väčší ako o štúdium na gymnáziách.

„Pre rodičov znamená tento názov veľa,“ hovorí aj zástupkyňa riaditeľky Súkromnej obchodnej akadémie v Bratislave Jana Čermáková.

Čože?! Značka OA je to najcennejšie, čo škola má? Rodičom viac záleží na tom, aby sa ich deti učili na škole s názvom Obchodná akadémia, než na tom, čo sa na tej škole naučia? (Keby to bol Harvard alebo Yale, nepoviem, ale ktorákoľvek OA. Nakoniec Harvard a Yale sú zárukou, že ich absolventi zväčša vedia dosť veľa...)

A čo učitelia?! Tí nie sú cennejší ako nejaká prepytujem značka, ktorá tu pred 20 rokmi nebola a za 20 rokov tu možno nebude zas?

A nakoniec je premenovanie škôl tým najdôležitejším, čo treba riešiť? Prečo sa noviny v oblasti školstva zameriavajú na takéto blbiny?

(Pridávam pár odkazov na články, ktoré by sa v oblasti školstva oplatilo rozobrať.)