To nie je každému smiešne

Pôvodne som totiž chcel začať: "Poznáte to..." Fuj. Klišé ako Brno. Až tak, že mi je z neho mierne do smiechu. A opäť len mne a zopár ďalším ľuďom, ktorí sa problematikou ošúchaných fráz z najrozličnejších dôvodov nejakú tú chvíľu zaoberali.

Vlastne... pôvodne ako pôvodne. To "Pôvodne" z predchádzajúceho odstavca vôbec nebolo prvým, lež druhým plánovaným začiatkom. Ešte pôvodnejšie som chcel prerozprávať, na čom sme sa dnes s kamarátmi dobre pobavili. Po takomto suchom komplikovanom úvode, keď už som to statočne rozpitval, však trošinku pochybujem, že sa na tom zabavíte.

Skúsim.

Jeden z mojich kamarátov (nepochádzajúci z Bratislavy) mal v úmysle kúpiť auto. Druhý si na ňom brúsil svoj ostrovtip a nádejného majiteľa štvorkolesového tátoša (fúj, klišé) poriadne nastrašil. Vraj keď si kúpi auto a bude mať na ňom nebratislavskú značku, budú mu na nemenovanom sídlisku pravidelne prerezávať gumy.

(Koľko na tom je pravdy, neviem posúdiť, na našom sídlisku mi gumy zatiaľ neprerezali. Pravda, určitú úlohu v tom zohráva, že nemám auto s nebratislavskou značkou. Aby som bol úplne presný, nemám žiadne vlastné auto.)

(Ani požičané.)

Nádejný majiteľ nelenil a zmenil miesto trvalého pobytu. Je z neho úplne nový človek s volebným právom pri voľbách do miestneho zastupiteľstva niektorej bratislavskej mestskej časti. Už keď sme toto v partii zistili, bol to dôvod na úškrny a slabší jedinci prepadali miernemu smiechu.

Lenže story pokračuje. Už teraz majiteľ auta, šofér, zistil, že sa dostal z kaluže pod odkvap (KLIŠÉ!). Neviem, kde nechal hlavu pri úvahách o zmene. O obľúbenosti Bratislavčanov v očiach nezanedbateľnej časti slovenskej populácie sa už prekecali človekoroky a popísali doslova litánie, či ako o šoféroch, ako o bohatcoch majetkom, ako o ľuďoch všeobecne. Na SME blogu sa téme venovali napr. Roman Sliva, Petra Demková, Mária Modrovichová, Stano Cintavý alebo Slavomír Repka .

A z neho je teraz Bratislavčan. Srdcom ešte nie (klišé? :-)), ale na papieri a na tabuľke už veru áno. A už to fičí... vtipy na tému, že mu ho obídu s korunou, keď zaparkuje u rodičovskej bytovky, vraj čo má čo nejaký Blavák zaberať miesto miestnemu.... a čo ešte len, keď zistia, že to je miestny, v Bratislave sa nabalil, domik postavil, keď už tam má aj trvalý pobyt, ten bude pekne v balíku, šmik, šmik.

Je nám to smiešne, aj keď objektívne je to normálka. Každá partia má svoje vtipy... a mimo nej sa môžu zdať trápne. Keď sme ich rozvinuli ad absurdum, zdalo sa mi, ej veru, toto je dobrá látka na spracovanie, vymodelujem z nej strašne vtipný článok. Ja také rád.

Ale s odstupom dvoch hodín sa mi to už nezdalo až také špičkové, zamýšľal som sa čoraz viac... a písanie v nedohľadne.

Dobrý pisateľ by sa v tomto prípade poznal podľa toho, že by náš partiový humor dokázal preniesť do viet pre neznámych čitateľov bez pitvy slov, prirodzene, vtipne. Po všetkom tom uvažovaní som si netrúfol pokúsiť sa o to. Radšej som to zabalil do úvahy o niekoľkých veciach dohromady. Snáď ste sa aspoň zamysleli.

A možno aj pousmiali.

(písané 21. marca 2006)