Stalo sa to na bohatej svatbe v Liptove. Mladý sa brať nechceli, ale aby hamba nebola - viete, ako to myslím ... hold, rodiny považovali sobáš za najoptimálnejšie riešenie.
Jeden z príbuzných sa správal, akoby bol na svadbe prvý krát. Pravdepodobne za to mohol aj 50 percentný alkohol, ktorý bol vo funkcií pohonnej látky zábavy. Už o pól piatej poobede bol pod obraz boží. Keby aspom držal jazyk za zubami - ale on nie. V jednej chvíli sa postavil na bedňu a už išiel:
"Milý ženích! Čo ste robil, keď sa slečna nevesta dostala do požehnaného stavu? Bol to akt lásky? Použil ste predtým aspoň deodorant alebo ste ju oprel niekde v špinavom výťahu o tlačítka tak, že kabína lietala medzi stanicami? Uvedomil ste si potencionálne následky vášho činu? To nie je fotbal ani iná hra - pravidlá života sú nadstavené inak, treba ich brať vážne. Nechápem tomu, ako si taká pekná dievčina môže brať takého dedinského..."
Miestni parobci to už nevydržali a vyzvali ho:
"No budiš. Dosť dlho si nám tu tlačil kareláby do hláv. Poď pri stodolu."
Viete si prectaviť, ako dopadol? Viete.
Je to príliž drsné na súčastnosť? Myslím, že ich za to nemožno odcudzovať. Nakoniec ostatní veseliaci sa mali lepšiu zábavu než keby vzhliadli hollywoodský film.
P.S. Ďakujem všetkým prispievajúcim . :-)
To vám poviem, to bola reč!
Včera som nadhodil dve otázky, dnes budem rozprávať na tému prvej z nich. O čo ide konkrétne? O Slovenský jazyk, veselie, jedného veselého a následné násilie.