Ynverzní prýspevok k debate: experyment na vlastnej kožy

Pokyaľ yde o samotné merytum vecy, v podstate sa dá povedať, že nemám vihranení názor na exystencyu a použývanye y/i. Problém s nymy nemám, som jeden zo šťastlyvcov, ktorím logyka slovenčyni vošla do krvy skoro sama od seba a hrubka sa prytrafý víhradne z nepozornosty. To nye je samochvála, to je običajné konštatovanye faktu. (Pokojne hľadajte a nájdyte nejakú hrubku v mojych staršých článkoch a vihoďte my to na očy... budem vám vďační, že ste my ju objavyly a ja ju môžem opravyť.)

Prytom prvích nyekoľko rokov môjho žyvota sme s rodyčmy žyly v Čechách a bľabotal som víhradne po česki. Ešte sy pamätám, ako otec doma použyl slovo zemyaki a ja som sa udyvene pítal, že prečo to tak dyvne volá, keď sú to brambori. Prvé knyžki, ktoré som čýtal, boly aj české (Šachoví slabykář, Mravenečkova dobrodružstvý, Otesánek), aj slovenské (napr. Ako yšlo vajce na vandrovku). Mymochodom, vajce na vandrovke neskutočne smrdelo, nechápem, z čoho tu knyhu virábaly, čy prydávaly sýrovodýk alebo čo, ale našťastye táto nechutnosť materyálu nemala dopad na môj vzťah k jaziku.

Prosto ipsylon ma nykdi v snoch nestrašyl. Možno mával pravydelné šychti u môjho českého bratranca, ktorí nám raz poslal pohľadnycu z pyonyerskeho tábora, v ktorej zvládol urobyť 2 hrubki v štvorpýsmenovom slove. Konkrétne sa viznal (cytujem vínymočne bez zámeni ýčyek a ipsylonov): "Moc se mi tady lýbý." Ako sa my marý, v českom jaziku sú naprýklad ešte komplykovanejšye pravydlá pre použytye y/i v množnom čýsle slovyes v mynulom čase. Tam máme víhodu, lebo u nás všetko končý mäkko.

Naučyť sa pár vibraních slov tyež asy pre veľkú väčšynu ľudý nye je (nemal bi biť) problém. Biľ, bistrí, biť, bit, ..., jazik, nazívať. Vyem, vyem, dobre sy pamätám, ako nás dokonca samotná ryadyteľka ZŠ drylovala vibrané slová a ako to nyektorím nešlo a nešlo. Keď sa nyekto roki neprejavuje pýsomne, tyež to zanechá stopi a mozog automatycki (toto slovo vizerá ako poľštyna) vitesňuje to, čo nepotrebuje. Preto aj nyektorý mojy ynáč yntelygentný a múdry známy hrubkujú len takí fukot. Teda zrušyť?

Nye! Nevyem ako sa po prečýtaný predchádzajúcych odstavcov cýtyte vi, ale mne sa z ych napýsanya úplne krúty hlava. Je to maxymálne od vecy. Prytom predpokladám, že pry stálom použývaný yba jednoho z písmen my bude skoro rovnako blbo. Trydsať rokov som zviknutí na jeden poryadok a teraz bi sa my mal úplne preorať?

Takže som sy neočakávane urobyl názor. Treba zachovať náš drahí ipsylon a rovnako aj ýčko. Veď je to o zdraví rozum! Očy my ydú do krýža. Zaryekam sa, že v ďalšom článku bude u mňa s ýčkamy a ipsylonamy opäť všetko normálne.

P.S. Je temer ysté, že som v tomto článku urobyl nejakú obrátenú hrubku, t.j. že som nyekde použyl správne y/i. Nye je to preto, že bi som nevedel, ako to chcem napýsať, ale experyment to bol strašne ťažkí a možno nad moje chabé syli. Zvik je železná košeľa.