Bajčičák nie je žiaden vajčičák

Najskôr malé zamyslenie sa nad Bajčičákovým výkonom. Asi viete, že týždeň pred majstrovstvami sveta prekvapil celý lyžiarsky svet nečakaným víťazstvom v pretekoch Svetového pohára na 15 km voľne. Prvé víťaztsvo slovenského bežca. Teraz na majstrovstvách sveta bol pár dní dozadu tuším 10. v tej istej disciplíne. Dnes štvrtý. Českí (!) komentátori sa nadchýnalijeho formou a vysokou úrovňou, ktorú ukázal.

(Len malé odbočenie. Preteky som sledoval na ČT 2 a na Eurosporte. Český komentár bol podľa mňa trochu lepší na Eurosporte, ale počas reklám som prepínal na ČT 2, kde bolo komentovanie popretkávané ospravedlneniami slabšieho výkonu inokedy okiadzaných českých bežcov. Celkovo si myslím, že české komentovanie športu je na n-krát vyššej úrovni ako slovenské pre n dosť veľké, s jedinou výnimkou - keď ide priamo o českých športovcov, vtedy sa to nedá počúvať.)

Súhlasím, že Bajčičák podal vynikajúci výkon. Prinajmenšom raz sa v preteku zdalo, že má krízu, začal odpadať z vedúcej skupinky. Vtedy sa však zaťal a dotiahol. V cieľovej rovinke sa snažil, ako to len išlo... je z toho len zemiaková medaila, ktorú si na stenu nezavesí. Viditeľne bol sklamaný, pre prejdení cieľom si uľavil tresnutím palicou do snehu. Chcel. Aký rozdiel od mnohých lepšie zabezpečených športovcov! I na toto upozornili komentátori - môže len snívať o financiách a podmienkach aké mali na prípravu všetci jeho súperi z vedúcej skupiny...

... alebo o podmienkach aké majú napríklad naši futbalisti. A kde sú? Kto vôbec u nás môže povedať, že bol na majstrovstvách sveta v tom, čomu sa venuje, štvrtý? Málokto. (Ani ja nie, bol som až piaty. :-) ) Behu na lyžiach sa prinajmenšom rekreačne venujú státisíce ľudí, asi ich budú dokonca milióny. Všetkých, okrem troch, predbehol. Mnohí by chceli, len málokto však na to má, on na to mal!

Druhou vecou, ktorá sa mi tisne z hlavy do prstov a klávesnice, je problém s jeho menom. Nešťastné meno. Tak veľmi vyvolávajúce roztopašné asociácie. Aspoň v niektorých ľuďoch. No čo už. Keď som to tu započul, spomenul som si na jeden vtip a jednu reálnu príhodu.

Banálny detský vtip: Dôjde chlapík na matriku, že vraj sa mu ľudia smejú a že si chce zmeniť meno. Matrikárka sa ho pýta, že ako sa volá. "Peter Debil." - "No áno, to sa ani nečudujem, že si ho chcete dať zmeniť. To vás ani nebude nič stáť. A aké meno ste si vybrali?" - "Dlho som rozmýšľal. Nakoniec som sa rozhodol, že by som sa chcel volať Ján Debil."

Ján Debil. Poznám jednu bývalú vychovávateľku z domova mládeže niekde Čechách. Tá mi raz spomínala, že mali chlapca, ktorý sa volal priezviskom Hloupý. Jeho rodičia nemali žiaden lepší nápad, len ho pokrstiť Jan. Uzavrela: "Ti museli bejt fakt hloupí... takovej dárek do života." No comment.

(písané 20.2.2004)