Po krátkom úvode nasleduje najväčší blok venovaný odborným prednáškam. Ako obyčajne je v bulletine väčšina z tých, čo v Marianke zazneli a pokrývajú skoro všetky žánre kompozičného šachu. Dvojťažky, trojťažky, (mnohoťažky chýbajú), štúdie, pomocné maty, samomaty, exošach, retroúlohy. Ďalej boli prednášky venované aj spomienkam na zosnulého významného skladateľa, problematike skúšania skladieb počítačovými programami i práci s mládežou.
Mimochodom, popri texte a diagramoch v bulletine si časť prednášky nášho prvého veľmajstra v šachovej skladbe Petra Gvozdjáka môžete pozrieť i v podobe videonahrávky (15 minút) .
Niekoľko ďalších strán je venovaných riešiteľskej súťaži. Prítomní riešitelia mali 100 minút na riešenie akéhokoľvek množstva z predložených 12 úloh. Neboli veľmi ťažké, ale malo to jeden háčik. Totiž nešlo o obyčajné úlohy, ale o exoúlohy, teda úlohy využívajúce zmenené pravidlá alebo figúry, ktoré sa v normálnom šachu na šachovnici nevyskytujú. Napriek tomu bol výsledok súťaže pomerne povzbudivý a rád by som si to ako usporiadateľ a rozhodca rád zopakoval. Obzvlášť zaujímavé to pre mňa bolo preto, že osem z 12 súťažných problémov boli originály. Všetky sú v bulletine.
Nasleduje druhý väčší blok s výsledkami skladateľských súťaží. Tento rok ich bolo až päť. Keďže mali veľmi dobrú úroveň, predpokladám, že sa k nim ešte v blogu vrátim.
Posledných 10 strán je venovaných fotografiám. Skladatelia, prostredie, pohoda.
Z bulletinu vyberám dve úlohy z prednášok. Problém č. 253 bol uvedený na úvod mojej prednášky. Tá síce bola primárne o exoúlohách, ale na demonštráciu pôvodu jednej mojej obľúbenej témy sa táto úloha hodila ideálne. Meno tej témy je Levmanova obrana. Zhoda s menom autora úlohy nie je náhodná.
Problém č. 253 |
Podstata témy spočíva v komplikovanom odôvodnení čiernej hry. Po správnom prvom ťahu bieleho 1.Jbd7! biely hrozí 2.e5# vďaka tomu, že Jd7 pokryl c5 a pešiak teda môže prerušiť Vf5 k tomuto poľu.
Ale v tomto hrozbovom ťahu je ukryté ešte niečo komplikovanejšie. Všimnime si pole d5. Pred úvodníkom je veľmi dobre kryté bielym - Jb6, Pe4, Vf5 - teda trikrát. Ale jazdec od krytia poľa odchádza. A matujúci pešiak odchádza tiež a zároveň prerušuje vežu. Tým by sa pole d5 skoro stalo voľným poľom pre čierneho kráľa, nebyť bielej dámy. Tú pešiak našťastie otvorí, takže po 2.e5# je pole kryté dámou.
Hlavné čierne obrany sú založené na pokračovaní úvah z predchádzajúceho odstavca. Keby čierny prerušil líniu dámy z h1 ku d5, ktorá síce ešte nefunguje, ale po prerušení veže a otvorení je potrebná, tak by na d5 vzniklo to vytúžené voľné pole. Napríklad 1...g2! Ale biely samozrejme matuje ináč 2.Dh2#. Podobne po ďalších dvoch obranách na g2: 1...Sg2 2.Dd1#, 1...Jg2 2.Dxh6# .
Levmanova obrana je teda definovaná nasledovne. Biely v rámci hrozbového ťahu zatvára líniu svojej figúry A k potenciálnemu voľnému poľu X čierneho kráľa, no zároveň otvára líniu inej svojej figúry B k poľu X, takže toto pole sa v hrozbe nestane voľným poľom. Čierny sa bráni tak, že preruší dosiaľ neaktívnu (neotvorenú) líniu kameňa B k poľu X, čím by sa toto pole v pokuse o hrozbový mat stalo voľným.
Problém č. 254 |
Je to klasická strategická téma zo zlatej doby jednofázovej dvoťažky. Vyžaduje si a priori pomerne veľa materiálu a tiež nie je možné nájsť príliš veľa fungujúcih konfigurácií na šachovnici. V orotodoxnom šachu. Ale v exošachu je to úplne iná káva. A o tom som prednášal.
Problém č. 254 som vybral z prednášky Laca Salaia ml. o práci s mládežou. Vlastne ho ani moc nepredvádzal, uviedol ho len ako príklad úlohy, ktorá dokáže úspešného riešiteľa zapáliť. Miniatúrna pozícia, silný pokus 1.Kf2?? s možnou hrozbou 2.Jg3# čierneho nečakane patuje. Aké bude skutočné riešenie?
Marianka 2012 bola veľmi úspešným podujatím a už od augusta sa teším na tohtoročnú...
