Kydando grando Felicita

Hokejové funkcionárske spory Šťastný vs. Hossa pred olympiádou a pokračovanie Šťastný vs. Široký v posledných dňoch išli trochu mimo mňa. Takého, čo o veci dosiaľ nepočul, na Slovensku asi niet, bolo to v správach, novinách, komentároch. Na SME blogu o tom písali napr. Roman Vilkovič, Karol Sudor, či Milan Kohutiar. Nemal som ani príležitosť sledovať minulotýždňové Pod lampou, o ktorom sa vyjadril napr. Peter Černák. Ale dnes sa mi dostalo do ruky najnovšie číslo časopisu .týždeň a poviem vám, z rozhovoru s Petrom Šťastným som dosť znechutený.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

Keď chcete, prečítajte si to sami, ja vyberiem a okomentujem len tri pikošky.

Vybrané z rozhovoru:

- .hossa sa do tohto konfliktu zapojil chtiac či nechtiac?
- Chtiac.

...

- .čo sa stalo, že sa dostal na inú stranu?
- Neviem. Je to o moci. Nechal sa zmanipulovať Širokým, zrejme pre výhody.

- .aké výhody?
- Neviem.

Môj komentár: Tak vie o dôvodoch alebo nevie? Keď nevie, tak nech nekydá a neupresňuje, akoby to boli fakty. Keď vie, tak prečo vraví, že nevie?

Vybrané z rozhovoru:

- .boli ste geniálny hokejista, ale hovorí sa o vás aj ako o človeku, ktorý chce mať veľký vplyv. Nie je celý tento konflikt aj o tomto?
- Myslím, že nie. Ja nemám ambície.

Môj komentár: Ha-ha-ha. Neambiciózny človek sa asi ťažko môže stať generálnym manažérom v takom športe, ako je hokej. A už vôbec sa nemôže stať poslancom Európskeho parlamentu. Nevravím, že je to zlé, jedno, či druhé, niekto asi môže oboje zvládať na vysokej úrovni, také voľačo ambicióznosť potrebuje. Takže stavanie sa do pozície neambiciózneho v tomto kontexte je falošné ako spievajúci Bažík.

A ešte tri vety nášho europoslanca vybrané z rozhovoru:

U nás stále prevláda malosť. Spoločnosť sa počas komunizmu hrozne zdeformovala a teraz sa len pomaly formuje. Sme stále ďaleko od prirodzenej pyramídy, kde aj tí úplne hore si vážia aj toho najspodnejšieho, ale ten spodný si váži toho, kto je nad ním, a súčasne má možnosť šplhať sa nahor.

Môj komentár: Viete mi niekdo povedať príklad takej spoločnosti, kde si všetci, aj tí úplne hore, úprimne vážia aj toho úplne dole? Neverím, že také existuje. Možno niekto, ale čo i len väčšina tých hore? Ha-ha-ha. Nieto ešte aby to bolo prirodzené. To je jednoducho neuveriteľné, ech, škoda reči.

Napriek tomu považujem za aspoň trochu možné, že sa Petrovi Šťastnému podarí na kongrese hokejového zväzu podarí presvedčiť delegátov o svojej pravde a zabrániť zvoleniu Juraja Širokého za šéfa. Len by som bol rád, keby to bolo na základe konkrétnych dôkazov o chybách a nie takýchto demagogických a zavádzajúcich rečí. Tie mu ako hokejovej legende nesvedčia.

(písané 5. apríla 2006)