Prvý raz som o sumó písal v marci, tesne pred druhým zo šiestich veľkých turnajov, ktoré sa konajú každý rok. V onom článku nájdete niektoré základné informácie, o čo tým macatým maníkom ide, kto je momentálne najväčší boss, aký je systém turnaja.
Konštatoval som vtedy, že najväčším favoritom na víťazstvo v marcovom turnaji bol mongolský zápasník s bojovým menom Asashoryu (to je anglický prepis, možno by som skôr mal písať Asašorju). Je to jediný zápasník v najvyššej existujúcej hodnosti na rebríčku sumó, jediný aktívny jokozuna.
Môj tip na víťaza marcového turnaja vyšiel, čo nebolo vôbec žiadnym prekvapením, lebo Asashoryu svetu sumó už nejakú dobu dominuje. Nikdy však jeho dominancia nebola taká výrazná ako tento rok. Vyhral turnaj v januári, v marci, v máji, v júli, v septembri a tiež teraz v novembri... čím ako prvý zápasník za súčasného systému 6 veľkých turnajov za rok dokázal vyhrať všetky v jednom roku. Dosiahol vlastne na akýsi sumistický Grand Slam!
Keď sa k tomu priráta víťazstvo v novembri minulého roka, podarilo sa mu tiež ako prvému zápasníkovi v histórii vyhrať 7 turnajov za sebou. A do tretice všetkého dobrého: ako prvý zápasník v histórii dosiahol za rok oficiálne skóre 84-6. Niet sa čo čudovať, že si tentoraz našiel cestu do haly sám japonský premiér, aby osobne víťaznému jokozunovi odovzdal Cisársky pohár. Tento rok sa písala história, politici sa pri výnimočných športových činoch radi zvezú...
Trochu v jokozunovom tieni zostala trochu iná historická udalosť vo svete sumó. Pravda, nie z pohľadu Japoncov, ale z pohľadu nás Európanov. Všetko vyzerá tak, že ešte v decembri bude ohlásený postup zápasníka s bojovým menom Kotooshu (Kotoošu) do druhej najvyššej hodnosti na rebríčku sumó, do hodnosti ozeki.
Kotooshu je Bulhar a zdá sa, že bude prvým Európanom, ktorému sa podarí túto poctu dosiahnuť. Podarilo sa mu to vďaka vynikajúcim výsledkom na turnajoch v druhej polovici tohto roka. (Ak si dobre spomínam, o Kotooshuovi v jednom sobotňajšom zamyslení pred dlhým časom Masahiko s privretými očami uvažoval - tu je poznať ňuch lepšieho znalca sumó než som ja... škoda, že ten článok nemožno linkovať.)
Je to trochu horká pilulka pre Japoncov. Ich šport pomaly ovládajú cudzinci. Traja súčasní ozeki, Japonci, sú v podstate na konci kariéry, či už vekom alebo opotrebovaním tela, ťažko sa niekto z nich stane jokozunom. Snáď niekto z miestnych mladých vlkov, ktorí sa húfujú pod vrcholom rebríčka, ale už nejakú dobu sa nikomu z nich nedarí postúpiť do hodnosti ozeki...
Ale na ceste sú ďalší Európania. V najvyššej divízii zatiaľ bojujú dvaja ďalší Rusi a jeden Gruzínec. Uvidíme, čo bude budúci rok. Každopádne, i keď je zaujímavé sledovať to zdiaľky, raz by som sa chcel dostať na veľký turnaj v sumó a vidieť tých ľudí-hory naživo.
(písané 29. novembra 2005)
