No tak určite

Ide o spôsoby, akými sú im kladené otázky a akými dotyční odpovedajú.

Otázky sú často dlhé, opisné, rozsiahle skutočnosti podsúvajúce. Ilustratívny príklad. V prvej tretine zápasu medzi Liehostrojom Zastrkov a Dynamom Horná Dolná boli liehostrojári často vylučovaní a súperovi sa podarilo tri z piatich presiloviek využiť, takže po nej je stav 0:3. Reportér si odchytil miestneho miláčika fanúšikov a už to ide:

"Ako je možné, že vás v prvej tretine Horná Dolná tak prevalcovala? Bolo to spôsobené ich vysokou efektivitou v presilovkách? Nehrá vaše mužstvo podľa vášho názoru príliš nedisciplinovane?"

Takémuto výkonu reportéra v danej situácii zodpovedá aj replika hráča. Z neho sa ešte rinie pot a má plnú hlavu zápasu, takže keď na neho vychŕlia predchádzajúce otázky, pochopiteľne skočí po prvej ponúkajúcej sa možnosti odpovede, ktorú okrášli odhodlaním zmeniť stav.

"No tak určite, podarilo sa im využiť naše fauly. Ale v druhej tretine pôjdeme do toho a určite nejaké góly dáme."

V tomto kontexte najbežnejší úvod "No tak určite" je občas modifikovaný na "No určite", "Tak určite". Pokiaľ sa odpovedajúcemu podarí použiť iné slovo ako "určite", napríklad vo forme "No samozrejme", už to možno považovať za úspech. A úplné vynechanie podobného pritakania je jav zriedkavý. V podstate vo mne automaticky vyvolá záujem vypočuť si dôkladne to, čo dotyčný chce povedať.

Ešte keď som po vysokej škole býval v prenajatom byte s bývalým spolužiakom, spestrovali sme si sledovanie športových prenosov počítaním "No tak určite". Ale počítala sa len úplná a pravá verzia. Modifikácie nie.

Dnes som hokej nepozeral, iba počúval. A chichotal som sa päťkrát.