Prvým krokom bolo sledovanie záznamov z veľkých turnajov sumó, ktoré sa konajú každé dva mesiace. Vďaka pomerne dobrému českému komentáru som pomaly pochopil pravidlá, niektoré rituály okolo, označenie zápasníkov, ďalšie pojmy. Po čase som začal rozoznávať niektoré techniky. Vtedy som sa už rozhodol, že si zistím nejaké informácie i na internete.
Je ich hromada. Jedna vec je, že dlhú dobu bolo sumó výhradne japonským športom. Z toho vyplýva, že väčšina stránok venujúcich sa sumó používa japonské fonty a podivné kódovania. No našťastie sa nájde i zopár sajtov v angličtine. Sú to anglické stránky japonských denníkov, ale i stránky nadšencov, dokonca som našiel podrobné slovníky pojmov, bulletiny venované veľký turnajom sumó, správy z prebiehajúcich turnajov, tipovacie hry...
Druhá vec je, že v súčasnosti zahraničie (z pohľadu Japonska) čoraz viac preniká do športu. Cudzí zápasníci sa stále vo väčších množstvách šplhajú po rebríčku. Na vrchol profesionálneho rebríčka, do hodnosti zvanej jokozuna, sa zatiaľ dostali traja Nejaponci, dvaja Havajčania Akebono a Musashimaru a najlepší sumista súčasnosti, Mongol Asashoryu. Mongolských borcov je medzi najlepšími najviac, pol tucta, ďalej sa v najvyššej divízii (v ktorej je 42 zápasníkov) nájdu Rus, Gruzínec, Kórejec, Bulhar.
O čo ide v sumó? Dvaja bojovníci sa po štarte súboja snažia buď vytlačiť súpera z kruhu, v ktorom sa súboj odohráva, alebo ho donútiť, aby sa dotkol zeme inou časťou tela ako chodidlom. Bežnými technikami sú údery (nie však zatvorenou päsťou, ani prstami do očí), úchop za pás (ale nie za vlasy), rôzne chvaty... Dôležité je udržať stabilitu, aj jej najmenšiu stratu súper okamžite trestá. Veľká hmotnosť zápasníkov je výhodou, pretože hodiť o zem (alebo dokonca vyniesť z kruhu) 160 kg mäsa, ktoré sa bráni, to je pre väčšinu bežných smrteľníkov holou nemožnosťou. Z toho vlastne vyplýva, že sumisti musia pod horou sadla skrývať i silné svaly. Dokonca tí najlepší často nie sú najťažšími, vyznačujú sa však nečakanou vrtkosťou, vynikajúcim postrehom a až neľudskou silou.
Zajtra začína pravidelný veľký turnaj, ktorý trvá 15 dní. V najvyššej divízii každý zápasník vybojuje 1 zápas denne a na konci sa každému spočítajú výhry. Kto získa aspoň 8 víťazstiev, pre budúci turnaj si na rebríčku polepší, kto vyhrá len 7 alebo menej zápasov, na rebríčku klesne. Kto získa najviac víťazstiev zo všetkých, zvíťazí v turnaji a nad hlavu zdvihne Cisársky pohár. Ako sa hovorí, je veľa povolaných, ale len málo vyvolených, minulý rok napríklad šesť veľkých turnajov vyhrali len dvaja ľudia, z toho jokozuna Asashoryu päť. Vyhral i tento rok v januári a samozrejme je hlavným favoritom marcového turnaja.
Zdá sa však, že mu už vyrastá zdatná konkurencia. Prichádza najmä zo zahraničia. Dokonca v tretej divízii bojuje jeden Čech. Zo Slovenska sa do sveta profesionálneho sumó zatiaľ neodvážil vstúpiť nikto. Možno však raz...
(písané 12.3.2005)
