Začneme hneď úlohou a na rozdiel od iných článkov hneď ukážem jej riešenie. Autorom problému č. 210 je srbský veľmajster v šachovej skladbe Miodrag Mladenović, ktorý s ňou získal ocenenie v turnaji francúzskeho internetového časopisu Problemesis .
Problém č. 210 |
Úvodníkom je krásny ťah do rohu šachovnice 1.Sa1! Biely tak hrozí mat jazdcom 2.Je5# na poli, ktoré strelec v úvodníku opustil.
Ukazuje sa, že čierny môže hrozbe brániť ľubovoľným ťahom strelca z e6, lebo tým otvorí líniu veže e7 k e5, jasné. Konkrétne ťahy strelca však majú svoje muchy, inými slovami vždy umožnia biely mat (samozrejme, keďže ide o riešenie dvojťažky):
- 1...Sd5 2.Dxd5# ,
- 1...Sc4 2.Dxc4# ,
- 1...Sb3 2.Vxb3# .
Okrem toho má čierny dve menej dôležité obrany proti hrozbe, po ktorých tiež dostane mat: 1...fxg4 2.De4#, 1...Vxc2 2.Dxc2# .
Nič prevratného, zdá sa. Tak prečo rozhodca túto úlohu ocenil? Čo je na nej také zaujímavé, hodnotné?
Pozrime sa ešte raz na úvodník 1.Sa1! Môžeme si položiť otázku: prečo až do rohu? Odpoveď nájdeme, keď preskúmame ostatné možné ťahy strelca.
Potiahnime najskôr tak nejako hocijako, preč, napr. 1.Sh2?, čím sa opäť vytvorí hrozba 2.Je5#. Vyzerá to tak, že biely by mohol rovnako matovať po rovnakých obranách. Ale... čierny má jednu obranu proti hrozbe navyše: 1...a1D! - a matu niet. (V skutočnosti má čierny obrany až dve, môže si postaviť aj strelca 1...a1S!, ale v dvojťažkách sa z dvojitej premeny na dámu a strelca zvyčajne nestrieľa, lebo za presné rozlíšenie by sa platila príliš vysoká konštrukčná cena a príliš by to obmedzovalo arzenál skladateľov. Teda okrem úvodníka, ktorý musí byť jednoznačný.)
Takže sa ukazuje, že strelec by asi mal ťahať po dlhej diagonále, aby premenená dáma z a1 na e5 nedočiahla.
(Už sa k tomu opičeniu dostávam...)
Biely teda skúsi 1.Sd4? s rovnakou hrozbou. A čierny - sa začne opičiť! Potiahne 1...Sd5! a biely nemôže matovať. Čierny využil, že biely strelec prerušil líniu pre mat dámou z d5.
Ďalej biely skúsi 1.Sc3? s dvomi hrozbami 2.Je5# a 2.Vd2#. Veľmi silné, ale čierny napriek tomu nájde účinnú obranu: 1...Sc4! , čím ubráni obe hrozby, navyše využije, že biely si zavrel líniu veže k c4 a nemôže tam matovať dámou.
A do tretice biely skúsi 1.Sb2? opäť len s hrozbou 2.Je5#. A čierny čo? Hádate správne, 1...Sb3! , využijúc prerušenie línie Vb1, ktorá nemôže matovať.
Po tejto analýze je jasné, prečo biely ťahal do rohu. Je to jediný ťah, ktorý znemožňuje čiernemu obranu premenou na a1 a zároveň si biely nezavadzia.
Problém č. 211 |
Ale pointa úlohy je zrejme vo vzájomnom vzťahu bielych pokusov a čiernych vyvrátení. Čierny sa po bielom pekne opičil. Robil veľmi podobné ťahy - rovnako ďaleké a rovnakým smerom.
Druhý problém, ktorý vám predkladám na riešenie, je trochu jednoduchší, ale podobne opičí. Autorom problému č. 211 je "iba" medzinárodný majster z Veľkej Británie Colin Sydenham. S ohľadom na kamene prítomné na šachovnici je čierna opica jasná. Opäť sú v diagrame skryté tri tematické pokusy a riešenie, ktoré s nimi súvisí podobne, ako vo vysvetlenej úlohe č. 210 .
Sydenhamovu úlohu som vybral zo svojej databázy a na počudovanie nemá zaznamenané žiadne ocenenie z pôvodného turnaja (vo francúzskom časopise diagrammes). No i napriek tomu sa dostala do Albumu FIDE 1980-1982, zlatej knihy kompozičného šachu, ktorá pravidelne zhŕňa to najlepšie za trojročné obdobia. Asi na nej niečo bude.
