Videl som finále Mundialu 1978

MS v Argentíne 1978 sú posledným šampionátom, ktorý som vôbec, ale vôbec nesledoval. Ešte som z toho nemal rozum. Španielsko 1982 si už pamätám, pretože som si vtedy prvý raz v atlase sveta pozrel, kde je vlastne ten Kuvajt.

Čo sa udialo v Argentíne, to si môžete prečitať napríklad tu . Zostrih finále, ktorý som včera pozeral, vo mne vyvolal túžbu porovnať, čo sa vo futbale za 27 rokov viditeľne zmenilo.

1. Hráči sa strašne babrali s loptou, vozili ju, dosť často bola prihrávka výsledkom toho, že im už ušla alebo nevedeli, kam s ňou ďalej. Pritom technika týchto vtedajších špičkových hráčov bola o dosť slabšia ako dnes, ak to len môžem posúdiť.

2. Malé domov. Hráči si v obrane rozohrávajú, potom šupnú loptu brankárovi, ten ju chytí do rúk - a tak to ide dokola. Ideálne na zdržiavanie... dnes to už nejde, lebo niekedy začiatkom 90. rokov bolo chytenie lopty do rúk brankárovi zakázané po vedomej prihrávke nohou od spoluhráča.

3. Teatrálne simulovanie mi pripomenulo i dnešných niektorých hráčov... ale v niektorých prípadoch by to dnes bolo na žlté karty.

4. Zranenému hráčovi sa rinula krv z nosa, celá tvár zašpinená, dres vpredu... po objave AIDSu, jeho nebezpečnosti a nákazlivosti sa v tomto veľmi sprísnil prístup.

5. Argentínčania vedúci o dva góly v predĺžení okrem iného dvakrát chytili do rúk loptu letiacu im nad hlavami, čím zastavili akciu Holanďanov. Dnes pri trochu normálnom rozhodcovi automaticky žltá karta.

6. K vzhľadu možno povedať, že z dnešného pohľadu mali všetci strašne krátke trenírky. A samozrejme účesy, bujné hrivy s mohutnými výbežkami vlasov pred ušami, niektorí dobre že nepobiehali s bokombradami.

7. Po skončení finále sa na hraciu plochu vyhrnuli davy. Snáď nie všetci fanúšikovia, ale rozhodne pri dnešných bezpečnostných opatreniach ťažko predstaviteľné.

Skrátka, futbal sa za štvrťstoročie zmenil.

(písané 25. decembra 2005)