3:1 pre príjemných

Akosi sa to tak vyvŕbilo, že v tomto období bývam v robote skoro od nevidím do nevidím. Ale i za tú necelú hodinu, čo som dnes bol v styku s inými ľuďmi ako kolegami a spolubývajúcimi, teda cestou domov z práce, som zažil pár nekaždodenných stretnutí.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Ešte som len vychádzal z nášho vežiaka, keď som naďabil na jednu zo svojich učiteliek francúzštiny. Na kurze ma pred pár rokmi mala v podľa mňa kľúčovom druhom ročníku. To už človek nie je super nadšený z nového jazyka a zase ešte nekomunikuje na dostatočnej úrovni... prosto kľúčový rok pre udržanie a prehĺbenie záujmu dospelého o jazyk. Vtedy to zvládla - a je nás dosť, čo na ňu občas v dobrom spomíname - a ja ju navyše kedy-tedy stretávam. Pokecali sme. Naveky mi budú znieť v ušiach jej teatrálne zvolania ako napríklad: "C'est un scandal!"

O niekoľko sto metrov ďalej, kráčajúc okolo kina Hviezda, povšimol som si povedomého chlapíka. Bol obrátený chrbtom, no niečo mi vravelo, že ho poznám. Telefonoval. Pomaly sa točil na mieste, mobil pri uchu, ruksak na jednom pleci, už vidím okuliare, už vidím mierne strnisko... ale áno! Bol to náš dirigent! Ešte na vysokej škole ma jedno konkrétne dievča dotiahlo do speváckeho zboru, kde "nebyli lidi, zejména muži, no a tenoři obzvlášť chyběli". Tento náš dirigent ma onehdy do zboru privítal, po nejakom čase ma chcel vyhodiť, pretože sa zdalo, že na to nemám, nakoniec mi ešte dal šancu a dajako som sa už predsa len uchytil. Zakývali sme si a ja som sa pri spomienkach na tie časy škeril.

Zišiel som do podchodu na Hodžovom námestí. Šiel som si kúpiť električenku. Mal som v úmysle platiť kartou. Pri mnou zvolenom okienku sa to nedalo. Pri vedľajšom okienku si električenku kupovali dve dievčatá, ktoré chceli naopak platiť hotovosťou. Teta v tom druhom okienku si celú situáciu všimla, správne ju zhodnotila a navrhla nám, aby sme vymenili. Tak sme všetci dostali, čo sme chceli, v najkratšom možnom čase a navyše to bolo s úsmevom. Tentokrát DPB u mňa bodoval - presnejšie jeho zamestnankyňa.

Odviezol som sa električkou na sídlisko. Už to vyzeralo, že príjemní dnes vyhrajú na nulu, keď som postretol jedného pravdepodobného vymydlenca. Vyholená hlava, vytuningované auto s "okrúhlou" autoznačkou, spoľahlivo zaparkované na mieste pre invalidov pred supermarketom. Možno sa mýlim, ale tento sa nezdal byť postihnutým. Leda ak by sme sme hovorili o invalidnom svedomí.

3:1 aj tak nie je na zahodenie.

(písané 12. októbra 2005)