Ako vo filme

Ľudia sa po návrate z dovolenky cítia všelijako. Jeden je nabitý energiou, len z neho tak srší. Druhý je zasnený, rozmýšľa nad blondínou, ktorá celý týždeň okupovala vedľajšie ležadlo na slnečnej pláži. Tretí sa snaží oboznámiť so všetkým, čo sa počas jeho neprítomnosti udialo a čuduje sa, že sa celý podnik bez neho nepoložil. Štvrtý si líže rany. Ja som sa dnes aspoň chvíľu cítil ako vo filme.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Moja dovolenka bola taká obyčajná. Žiadne Maledivy, žiadne cunami, žiadne trojkilometrové svahy, žiadne zranenia. Sedel som doma a robil veci, na ktoré v zhone dní vyplnených prevažne mnohohodinovým zamestnaním nezostáva čas. Takže návrat do mojej kancelárie na 23. poschodí zatiaľ najvyššieho bratislavského mrakodrapu nebol nijako ťažký.

Napriek tomu som zaregistroval isté veľmi drobné zmeny - a to spôsobom, za ktorý sa hanbil hlavný hrdina českého filmu Vrať se do hrobu. Tak presne, cítil som sa ako Víťa.

Sedel som v miestnosti, kam i pán kráľ chodieva pešo. Sako na vešiačiku. Vtom sa za dverami pri umývadlách strhol rozhovor.

"Dobrý deň."
"Dobrý. Á, Ivan! Ale pozrimeže, bez kravaty?" ozval sa šéfovský hlas žartovným tónom.
"Ešte som si ju nestihol..."
"Vidím, že sa mi to tu nejako vymyká z rúk."
"No to je ešte nič, ale keby ste videli, dnes bol u nás v kancelárii Peter - a tiež bol bez kravaty."
"Peter - neverím... áno? To je hrozné, vy nám tu úplne humpľujete morálku!"
Ďalej už bol len tlmený smiech.

Víťa bol v podozrení, že špehuje pre vlastné potreby, kdekoľvek a kohokoľvek. Keď to dvaja kolegovia (otec a syn-hňup) preberali na toaletách, z ničoho nič sa ozvalo spláchnutie a z otvorivších sa dverí vyšiel práve náš hrdina. Chudák, ospravedlňoval sa, že on len konal potrebu a nemal v úmysle počúvať... bolo mu to figu platné.

Ani ja som sa nechcel dozvedieť, že mám kolegu bonzáka. :-) Sluch sa však vypína ťažšie ako zrak.

Čo vy, cítili ste sa niekedy ako Víťa?

(písané 21.2.2005)