Dnes som bol ako obyčajne v práci. Pracoval som snaživo, asi o jednej som bol na obede. Po šichte som sa ponáhľal na trolejbus. Mal som namierené hore na Kamzík. Boli sme s bývalými a súčasnými kolegami dohodnutí, že si spravíme stretnutie.
Čakal som asi desať minút. V trolejbuse nebolo veľa ľudí. Vystúpil som až na konečnej na Kolibe, potom som nejakú tú chvíľku šlapal do kopca. Prišiel som hore a potom som sa spustil pár metrov ku nim. Už tam bolo dosť veľa ľudí, nielen kolegovia, ale aj ich ženy, deti a frajerky. (Samozrejme, nikto tam nemal súčasne frajerku a ženu.) Aj moja milá prišla, síce trošku neskôr, ale predsa.
Rozprávali sme sa dosť dlho. Aj s deťmi sme sa zabávali. Dokonca im postavili stan, takže mali kopec švandy. Rozhovor neviazol, preprali sme všetko. Prácu, súkromie, poohovárali sme neprítomných aj politikov, debatovali sme o dôchodkoch. Aj počasie nám prialo, takže sme sa rozchádzali len veľmi neradi. Dúfam, že sa čoskoro opäť stretneme.
Tak čo? Môže byť takto? :-)
A teraz späť k vážnym témam. Vlastne nie teraz, nabudúce.
Banálny článok
Viete, dick riddick má asi pravdu, keď v diskusii píše o tom, že titulka blogu SME je preficovaná. Ráno bola a teraz je opäť. Skoro sa mi žiada vykríknuť ako to urobila stará Keliška: "Velebnosti, to je do nebe volající!" Len neviem, či by som tým výkrikom označil realitu alebo titulku blogu. To je jedno, každopádne som sa rozhodol vyhovieť dickovej požiadavke na článok o banalitke.