Cestovanie s celebritou

Miestenky sme mali, ale v "našom" kupé už bolo zopár ľudí, takže sme si našli iné, bez spolucestujúcich. Až tesne pred odchodom nabehla jedna pani či slečna, zložila si veci, vybavila dva telefonáty a po chvíli sa niekam odobrala.

(Mala k nám dôveru, keď si veci nechala v kupé pri dvoch neznámych mužoch. Pravda, obaja sme boli vykravatovaní, ale to dnes nie je žiadna záruka serióznosti.)

Kolega vraví, že to je nejaká známa tvár. Skúšam sa zamyslieť, ale keďže som si nijako zvlásť nevšimol, iba som pokrčil plecami.

Vrátila sa, usadila a s nohami vyloženými na svojom kufri zadriemala. Aj kolegu bralo na spánok, takže po chvíli som bol jediný naplno hore. Klepem do počítača, chvíľku pozorujem ju a rozmýšľam. Nemám poňatia, kto by to mohol byť. Vravím si, že takto nejako vyzerala Miss Československa z roku 1989. Ale ako vyzerá teraz?

V jednej chvíli sme boli všetci traja zobudení. Telefóny jej zvonili ako o dušu. Po chvíli to okomentovala, že to je hrozné, že predsa vo vlaku sa má spať a nie telefonovať. Kolega jej poradil, že aby si ich vypla. "Hm, to ma nenapadlo." Zabavili sme sa a zhodli, že by bolo dobre, keby aspoň niekto z nás nespal, aby sme neprešvihli Bratislavu.

Pri jednom telefonáte spomenula, že má nejaké spievanie v Brne a nejaký golf... takže som si to zosumarizoval a inotajne som kolegovi potvrdil, že to má viac pod kontrolou ako ja. Prosto ju odhadol lepšie než ja, je to nejaká speváčka. V rámci svojich chabých znalostí súčasnej scény som si ju nevedel zaradiť a tak som to pustil z hlavy. Mal som čo čítať, tak čo.

Za slovenskými hranicami sa spustila ďalšia paľba telefonovania. Vlak išiel ináč než pôvodne mal, takže sme všetci dôkladne svojich blízkych oboznamovali so stavom. Mne sa ako na potvoru telefón vybil, takže som využil kolegov. Spolucestujúca si okrem iného objednala taxík. Na meno Christová.

Takže som to vlastne mal pod kontrolou aj ja.

(písané 17. septembra 2006)