Chceš medzi kontrolky?

Šport je šport a smola je smola. Kto ma pozná osobne, vie, že som trochu (dosť) pri tele. Kto číta moje články, asi si domyslí, že pri počítači trávim relatívne veľa času. Tieto dve skutočnosti sa snažím kompenzovať aktívnym športom kedykoľvek sa podarí. No v poslednom čase mám športovú smolu.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Výčet menej príjemných zážitkov začnem poslednou nedeľou. Už pred 8 mesiacmi som písal, že s kolegami občas chodíme na squash. Cez leto sme mu dali pokoj, lebo bolo dosť príležitostí na šantenie vonku, no práve minulý týždeň sme vyrazili. Nie, sedacie svaly ma neboleli. Občas sa hýbem. Ale v jednom zvlášť vypätom zápase som sa stal obeťou atentátu.

Kolega X. mal setbol, ktorý som s vyplazeným jazykom odvracal. Vracal som sa od steny, pozerám, kam bude zozadu hrať, pozerám... a zrazu púšťam raketu, lebo ma niečo strašne bolí. Ruka! Ten človek po mne vystrelil gumovým projektilom (loptičkou) a trafil! Mal som šťastie v nešťastí... teraz to už len mierne cítim.

V piatok, predvčerom, som sa vybral na basketbal. Chodíme do telocvične partia bývalých a súčasných matfyzákov, napriek svojim šedinám tam väčšinou nebývam najstarší, i keď občas... Mal som za sebou ťažký deň - veľa práce v robote, matematický seminár, referát na francúzštine... no jednoducho som tam zašiel doslova relaxovať. Myslíte, že som zrelaxoval? Leda ak nohy a ruky. Bolo nás tam dohromady ... len štyria. Všetci ostatní pozdrhali na sviatky preč, dokonca ani Bratislavčania sa neukázali. "Nic nebude, nech mňa!" No, snáď to bude tento týždeň lepšie.

Do tretice všetkého smolného. Dnes sme mali opäť squash s kolegami. Prvý zápas som neodohral bohvieako, ale potom sa mi nejako začalo dariť. Práve som drvil kolegu X. 8:5, loptičku som nerozohral ideálne, v jednej chvíli bol X. medzi mnou a loptičkou, obchádzam ho, on mi ohľaduplne uskakuje. Bohužiaľ uskočil do tej strany, kam som sa pohol i ja, pri výskoku švihol lakťom... a ten skončil v mojej tvári. V podstate medzi kontrolkami, z jednej strany nosa.

Na hokeji by to bol asi väčší trest, lebo tiekla krv. Nie veľa, trochu. Odbehol som si to umyť a po prestávočke sme to dohrali. Vzal mi vedenie na 8:9, ale nakoniec som ho predsa len zmákol.

A ešte ho zmáknem. Ešte zajtra mu robím vedúceho, takže sa má na čo tešiť. Uá! Budem tyran! :-))) Som však zvedavý, akou farbou bude moja tvár hrať vo štvrtok na diskusnom fóre o účtovných štandardoch... hrozí, že nebudem pôsobiť seriózne. :-)

(písané 30. októbra 2005)