Dôvera na cestách, Parkinson, bazvrdy a starší ľudia

Dôvera na cestách

V sobotu som bol na stretnutí českých a slovenských šachových skladateľov v Modre. Stretnutie to bolo fajn, hlavným bodom programu bolo vyhodnotenie zápasu v štyroch oddeleniach (detailné správy prinesiem hneď, ako bude výsledok zverejnený).

Ale cesta tam úplne fajn nebola. Na križovatke tvaru T v Slovenskom Grobe, keď som stál na stopke, ma skoro pobozkala Fábia zatáčajúca doľava na Bratislavu. Rezala križovatku temer pri obrubníku a zlomok sekundy mi nebolo všetko jedno.

Keď sa to tak vezme, každý, kto sa posadí do auta, dáva všetkým ostatným účastníkom cestnej premávky - najmä šoférom - veľkú dôveru. Keby tomu druhému hrablo v nesprávnej chvíli, mohol by to byť koniec. A koľkým zo šoférov v skutočnosti hrabe a spliehajú sa na zdravý rozum ostatných - "veď on uhne"...

Parkinson

Vo štvrtok som v súvislosti s menovou politikou spomínal na Parkinsonov zákon . Zdá sa, že pán profesor neprirástol ku srdcu iba mne, môjmu šéfovi a zopár ďalším ľuďom z môjho okolia. Diskutéri sa o nej tiež vyjadrovali kladne... a moja milá ju práve číta výskajúc od nadšenia. (Ak človek môže byť nadšený z tej hrôzy reality, čo Parkinson objavil.)

Bazvrdy

Viete, čo je to buzzword (čítaj bazvrd)?

Nie? Ale stavím sa, že sa nimi bežne stretávate. Globalizácia. Perspektíva. Škálovateľnosť. Proaktívnosť. Sú to slová, ktorých presný význam pozná málokto, ale používajú ich mnohí. Zväčša s úmyslom vyzerať zasvätene, bez potreby povedať niečo konkrétne. Zaklínadlá modernej doby.

Dnes na konferencii mi to prišlo na um, keď rečník vyhlásil, že CRM je už taký bazvrd. On osobne asi presne vedel, čo za CRM mal na mysli (customer relationship management), ale aj v mojej oblasti je CRM dôležitým pojmom (credit risk mitigation)... a čo ešte ďalšie významy tejto skratky .

A hlavne sa mi zdá, že buzzword je už tiež taký bazvrd.

Starší ľudia

V televíznych novinách sa opäť objavila reportáž o tom, aké dôležité je v lete piť (áno, leto už začalo). A o tom, aké dôležité je piť vodu, čaj, nesýtené nápoje. Prednosť vraj im dávajú starší ľudia.

V kontraste boli uvedení ľudia do 30 rokov, ktorý dávajú prednosť sýteným a sladeným nápojom.

Mojej milej a mne z toho vyšlo, že teda už sme starší ľudia, keďže máme cez 30 rokov. Potvrdzuje sa to, čo som si uvedomil na BarCampe ("Dobrý deň, dobrý deň...") alebo pred 3 rokmi v trolejbuse .

C'est la vie.