Vyrazili sme s mojou milou na Železnú studničku a ďalej s úmyslom urobiť si malú opekačku zo zásob. Nevyšlo to úplne, pretože pri inventúre sme zistili, že chleba nieto, po ceste som teda kúpil kúsok v obchode. V pohodičke sme si to šinuli hore Karlovou Vsou, keď som si uvedomil, že fotoaparát odpočíva v pokoji doma. (Skoro vždy niečo zabudnem.) Rozdelili sme sa, vrátil som sa poň rýchlym tempom a tiež rýchlo som stíhal moju milú.
Počkala ma pri Dúbravanke, pár minút (nestíhal som asi dosť rýchlo :-)). Ďalej sme opäť išli pomaličky, nechcelo sa nám hnať. Zahnala nás až výdatná prehánka a to do jedného z mnohých prístreškov nad Železnou studničkou. Ľudí samozrejme všade málo, o dôvode som už písal - oprava cesty znemožňuje prístup autobusu a mnohým autám. Prístrešky boli teda zväčša prázdne, pár minút sme počkali, potom sme po mokrej ceste išli ďalej. Rozmýšľali sme, že to zapichneme každú chvíľu, boli sme akísi leniví, ale stále sme pokračovali.
Za húževnatosť sme boli po prvý raz odmenení krátko pred plánovaným cieľom cesty, ktorým bolo "naše miesto" na Malom Slavíne. V tom najväčšom stúpaní sa zničoho nič objavili krásne maliny. Veľké, zrelé, veľa. Pásli sme sa. Prenikli sme hlboko do malinčia, doškriabali sme si ruky nohy, moje tričko vzadu bolo ako po filmovej prestrelke, asi som pár malín chrbtom rozpučil.
|
Potom už sa nám stúpalo dobre. Došli sme, kam sme chceli, bolo tam prázdno. Nazbierali sme dreva a ... mali problém založiť ohník. Drevo bolo vlhké z prehánok + veľmi fúkalo. Nakoniec sme to rozpálili a opiekli, čo bolo treba. Slnko už opäť pripekalo, no proste paráda.
Späť sme sa tiež nenáhlili, takže moja milá robila experiment. Pustila sa samospádom a počítala vynútené zašliapnutia na miestach, kde sa cesta vyrovnala alebo dokonca na chvíľku zdvíhala. Bolo ich zhora až po dolný koniec veľkej lúky nad Železnou studničkou len 20.
Večer som trochu písal, o.i. o práve dočítanej Balzacovej knižke a overil pár otázok do databázy Testboxu ... a keď už sa Hypnos nado mnou príliš vznášal, nechal som sa uniesť do ríše snov.
(písané 18. júla 2005)
