Dovolenka v Bratislave: 3. deň

Prebral som sa pri raňajkách, ktoré som si vychutnal. Chlieb a sardinky. Mňam.

Dal som si záväzok, že dnes napíšem dva články do kompozičnošachového časopisu. Neponáhľal som sa s tým, ale d obeda som to stihol. Články to boli štandardné. Tematický výber zo svetových turnajov a časopisov, ktorý je často najzaujímavejšou rubrikou ktoréhokoľvek časopisu (teda nie len ten môj, až taký sebavedomý nie som). Koncentrujú sa v ňom výborné a zaujímavé problémy a ich autori bývajú poctení, že práve ich úlohu niekto zobral do výberu.

Druhá rubrika - Originály - je zaujímavá z iného dúvodu. Sú v nej po prvý raz publikované čerstvé úlohy obdržané od ich autorov, zaslané do časopisu. Bez originálnych rubrík by neexistovali ani tematické výbery.

Obed som si urobil okolo druhej, 3 zemiaky uvarené v šupke a rybie prsty z mrazničky. Škoda, že už nemám zemiaky, urobil by som si to i dnes. Asi zabehnem do obchodu... (len keby nepršalo...)

Drobné domáce práce, trochu písania, trochu čítania - to vyplnilo moje poobedie. V podvečer som sa konečne pribral k očisteniu bicykla, ktorý bol po víkendových jazdách poriadne zaprášený a trochu i zablatený. Najmä reťaz a prehadzovačky už po očiste volali. Keď som ich potom namastil, išli ako páperie, ľahučko.

S takto obriadeným tátošom som sa vybral na petržalskú hrádzu. Fúkalo z juhu alebo z východu alebo z juhovýchodu, takže čas z Karlovky po obrátku za bufetom Vyza som mal tentoraz horší ako spiatočný. Naspäť i taký neatletický človek ako ja dokázal udržiavať rýchlosť nad 28 km/h.

V mieste kde sa bicyklová cesta definitívne spája s korčuliarskom, tesne pri Dolnozemskej, som bol svedkom nehody. Podotýkam, že dvoch cyklistov, ktorí išli po korčuliarskej ceste, magori. (O svojom názore na takýchto cyklistov a všelijakých hrádzových vtáčkov som už písal predvčerom .) Išli od Čunova, prvý chcel odbočiť doľava, do podchodu pod Dolnozemskou, druhý ho obiehal. Prvý sa nepozrie dozadu, nedá znamenie, len zmení smer jazdy... takže ho ten zadný nabral. Pritom sa snažil brzdiť, stlačil prednú na doraz, bicykel stopol, ale seba nie, preletel riaditká a spadol na toho vpredu. Všetci sediaci v priľahlých bufetoch mali divadlo.

Ešte pri Ekonomickej univerzite som mal šokový zážitok. Išli oproti mne dvaja korčuliari, dievča v svojom a chlap v mojom pruhu, držali sa za ruky. Akoby ma nevideli, ešte pár metrov predo mnou chlap išiel stále rovno. Myslím, že až môj zvonček ho prebral. Zamilovaným by mal byť vo dvojici vstup zakázaný. :-)))

Spať som šiel skoršie než keby som v utorok ráno šiel do práce. Takže ešte poriadne nezačal deň a ja už mám napísaný zápis zo včerajška. Cool.

(písané 19. júla 2005)