Ešte pretým som však plný rannej inšpirácie napísal dva príspevky do blogu:
Treba povedať, že zrána pršalo, takže sa mi napriek hladu ani veľmi nechcelo do obchodu ísť. Keď však padať prestalo a dokonca sa pretrhala oblačnosť, vyrazil som. Mal som napísaný papierik, že čo mám kúpiť. To aby som "vďaka" hladu nenakúpil i kopu vecí navyše. Vcelku to vyšlo.
Až na poslednú chvíľu som si povedal, že vezmem i jedny noviny, že si ich prečítam pri raňajkobede. Voľba: jasnačka SME. :-) Došiel som domov, tlačil do hlavy grahamové žemličky, maslo, uhorku a kápiovú salámu, plus informácie z novín a ... tu mi skoro zabehlo. Redaktor rubriky vybral moje dojmy z Balzacovej knižky Úradníci do printového vydania!
Dostavil sa pocit podobný tomu, ktorý som cítil, keď som mal zverejnenú svoju prvú šachovú úlohu. Bolo to v roku 1991 v Nedeľnej Pravde blahej pamäti. Odvtedy som publikoval už stovky úloh a "len" zverejnenie so mnou už nerobí nič. Ejha! Ešte je prachu v prachovniciach, nie je ešte všetka exhibicionistická rozkoš minutá a precítená. Super.
Keď som sa ako sebadisciplinovaný dospelý človek (:-))) po polhodine upokojil (:-))), pustil som sa do ďalšej plánovanej činnosti. Napísal som tretí príspevok do Patu a Matu, k dvom, ktoré som zvládol deň predtým a tým som uzavrel svoju tvorivú prácu na septembrovom čísle. Popritom som vzal do ruky zopár zahraničných kompozičnošachových časopisov, a keďže ma v nich všeličo zaujalo, s dovolenkovým zaujatím som ich študoval.
Večer som si prečítal pár cudzích vecí z blogu a dal na zverejnenie ráno napísané príspevky. Nakoniec som nejaký čas venoval preverovaniu nových otázok z TestBoxu - chcel by som tento týždeň dosiahnuť métu 10 tisíc otázok. Už je na dohľad. :-)
(písané 20. júla 2005)
