Dovolenka v Bratislave: 5. deň

Na rozdiel od predchádzajúcich dní som deň nezačal písaním, ale výrobou hudby. Už som sa o tom zmienil, ale tentoraz som sa do veci pustil od podlahy, podarilo sa mi z rádiových nahrávok povyhrýzať skutočné skvosty. Vyhryzol som, požul, prehltol, strávil no a viete čo.

Nasledovalo fyzické cvičenie v podobe umývania kuchynskej linky. Neostáva mi nič iné len povedať "respect" tým, ktorí(é) to robia pravidelne. Bojujú s mastnou špinou a víťazia. Samozrejme, keď sa to robí pravidelne a často, ide to ľahšie, ale mastný fľak je vždy mastný a nevábny, či má mesiac alebo hodinu.

(Mastný fľak bol ešte Maska, ale to sa odstránil i sám.)

V meste som mal dohodnutý obed, len som ho nestihol v predpokladanom čase, lebo k linke som si pribral ešte sporák, keď už som bol tak skvelo rozbehnutý. :-) Obed neušiel, dá sa povedať, že som stihol vybaviť všetko, čo som chcel.

Poobede som pozeral telku. Mal som vyhliadnutý program na Spektre. Program na pokračovanie, v ktorom známy kuchár Jamie Olivier (alebo Oliver?) učí tlupu mladých nezamestnaných z chudobných rodín na kuchárov - chcel by s nimi otvoriť svoju novú reštauráciu. Keby boli len nezamestnaní a chudobní - niektorí z nich sú navyše brutálne nedisciplinovaní. Ide to ztuha, ale niektorí z nich sa javia celkom slušne. Jamieho celkovo nemusím, ale keďže môj prístup k vareniu je vcelku chaotický, hodia sa mi nejaké prekvapivé ťahy... (Keď už hovorím o chaotickom varení: dnes si budem robiť kuracie srdcia ešte neviem s akým korením - mňam. :-))

V podvečer som opäť preveroval a odsúhlasoval nové otázky do TestBoxu - a v noci sa mi skutočne podarilo dosiahnuť hranicu 10 000 otázok! Ešte je v databáze asi 100 neodsúhlasených - a potom bude postup nahor opäť pomalší.

Medzitým prišla moja milá. So zlými správami, ťažko nadávala na klimatizáciu u nich v práci. No len povážte: ráno prší, ale je teplo. Dôjde do práce, tam mráz. Na obed von do tepla, naspäť do mrazničky. Nakoniec večer šup zase von. Keď je teplotný rozdiel príliš veľký, pri stálom striedaní to telo asi nemôže rozchodiť.

Tak sme sedeli a rozprávali sa, počúvali hudbu z platne a z mojich nahrávok, čo som ráno urobil... nakoniec došiel spolubývajúci, čo bol na futbale v Senci. Došiel vcelku nadšený, vraj sa mu pozdávalo, ako sa Petržalka dvakrát nepoddala - najskôr zmazala dvojgólové manko z Kazachstanu a potom dokázala dať ešte dva góly v predĺžení. Už sa teší na Glasgow, tuším.

(písané 21. júla 2005)