Fragmenty dňa 051019

Nedá sa povedať, že by som vstal ľavou nohou. Nikto ma nemusel z postele vyháňať. (Výnimočne.) Pri holení som sa nepozeral. Pardon, naopak, neporezal, lebo som sa pozeral. Odišiel som normálne. O ôsmej ma čakal seminár. Ako poslucháča. Dočkal sa?

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

-=-=-=-=-=-=-=-=-=-

Prišla električka č. 1. Na Obchodnej sú vydrapené koľaje, takže k banke nechodí. I tak bola plná. Pustil som ju. Prišla devina. Bola dosť plná. Pustil som ju. Prišla päťka. Konečne trochu miesta pre netlačiaceho sa človeka. Dokonca si sadnem, chrbtom k smeru jazdy. Čítam papiere, čo mi včera šéf dal pre informáciu.

-=-=-=-=-=-=-=-=-=-

Pri Družbe sa stojí. Jasné, čaká sa, kým sa otočí auto stojace na prejazde cez koľaje.

Zaznie klaksón, dvere sa otvoria. Je to jasné, docestovali sme. Mne sa o štvrť hodiny začína seminár. Nevadí, svet sa nezrúti.

Pred nami rovnako stoja už poloprázdna devina a úplne prázdna jednotka. Za jednotkou sa vynára prejazd a ... fuj! Električka z opačného smeru odtlačila - tuším Ignis - mimo prejazdu a smerom k nám. Šofér nikde, bok riadne preliačený. Nechcel som dlho občumovať.

-=-=-=-=-=-=-=-=-=-

39-ina pri Lafranconi natrieskaná. V diaľke sa objavuje jednotka, za ňou devina. Nasadám do päťky. Do roboty prichádzam s 20-minútovým meškaním. Seminár beží. Ešte šťastie, že kolegyňa organizujúca tieto šou minulý týždeň zmenila program. Dnes som mal byť šaškujúci a vykladajúci. Nie uhlie. Bankárske kecy.

-=-=-=-=-=-=-=-=-=-

Cestou z práce vidím auto odťahovej služby. Či skôr počujem, ešte skôr než ho zbadám. Húka mu alarm. Nikto ho neukradol, nikto ho neobišiel s korunou. Na korbe je Oktávia, bliká, huláka.

Tesne za ním metalista. Čert. Reťaze, parný valec alebo rachot ako v železiarňach. Kde to som? Na ulici. A je to... škodovka s pripojeným vozíkom Pongratz, na ktorom je železný šrot snáď z celej Rače. Fičí nekompromisne, možno i 60-kou. Vozík je na Radlinského ako šejker, barmanská šou hadr.

Zvuk vystrieda obraz. Vidím sa v zrkadle tam, kde nikdy nebolo! Vlastne nie. To len chlapík má v tejto kose rovnakú bundu ako ja. Určite to nie je zrkadlo, má oveľa dlhšie vlasy. Alebo žeby mi niekto nasadil parochňu? Klídek, Occamova britva nepustí. On je on, ja som ja.

-=-=-=-=-=-=-=-=-=-

Kupujem darček k narodeninám. Nemôžem napísať aký, pretože potenciálny obdarovanec vie čítať a asi sa sem dohrabe. :-)

(písané 19. októbra 2005)