Hnusné dni

Volala, že v pondelok nepôjde do práce. Dôvod: úmrtie v rodine.

Krv nie je voda, dal jej život, mala by byť smutná. Lenže čo už s ním, keď celý život bil jej mamu a keď sa pominula, ostal na krku zavesený dcére? Aj sa oňho starala, aj pil ako dúha... Každý deň s ním boli problémy. Teraz zomrel. Nebola z toho smutná, vydýchla si.

Vybavovala pohreb. I s mužom lietala od čerta k diablu. Vrátili sa domov. Do čerstvo vykradnutého domu a čerstvo vykradnutej dielne. Ako sa hovorí, majú vybielené.

Jej muž je remeselník. Robí práve v tej dielni. Ukradli mu výrobné nástroje. Kde získa nové? Za čo? Z čoho zaplatia kremáciu? Za čo kúpi potrebnú surovinu na výrobu? Dačo sa naškrabe, ale je to bieda.

Keby neumrel, sedel by cez deň na dvore a žiadna krádež by sa nekonala.

On je za to všetko na vine. Nemal umierať, teraz je mu už hej, nič ho netrápi. Čo tí, ktorí zostali? Tí pokoj nemajú.

Psi brešú a karavána ide ďalej. Občas niektorá ťava padne...

(písané 9. augusta 2005)