Je chorá

Deň bol pekný. Mal som dovolenku, vybavil som si čosi v meste k temer stopercentnej spokojnosti, vrátil som sa električkou na sídlisko a zamieril k miestnej veľkosamoobsluhe (nemecký vplyv na moju tvorbu slov? veď po nemecky neviem). Zobral som si pojazdný košík. Uvidel som ju vychádzať z dverí a žartovne k nej zamieril, že narazím do jej košíka. Nič v ňom nemala, takže žiadne vajíčka by neboli utrpeli.

Usmiali sme sa na seba a navzájom sa podivili, že sa v strede pracovného času stretávame pred obchodom. Vyliezlo z nej, že ju práve pustili z nemocnice. Nebudem sa púšťat do detailov jej choroby, ale to, čo mi povedala, ma vcelku vydesilo. Vraj sa choroba v nej istú dobu vyvíjala. No amen. Mám 31. To už som vo veku, že moji rovesníci budú bývať vážne chorí? Čo ak niekto z nich umrie?

Zo všetkých mojich kamarátov, ktorých som kedy mal a ktorí boli rovnako starí alebo mladší ako ja, sú mŕtvilen dvaja, pokiaľ viem. Môj spolužiak zo strednej školy sa vraj zasamovraždil. To neviem isto. A jedna kamarátka, s ktorou sme kedysi spolu spievali, sa utopila. Bol som niekoľkokrát na jej hrobe v Slávičom údolí. Nikto však nezomrel na chorobu tela.

Čo sa dá robiť, som stále starší. Nie som žiaden športovec, snažím sa však so sebou niečo robiť, hýbať sa. Asi čoskoro zájdem na preventívnu prehliadku k lekárovi. Dúfam, že nedopadnem ako starček v "básnikoch", ktorý bol zdravý, až kým mu nezmerali tlak...

(písané 18.2.2004)